oddychovali najmä tí Košičania, ktorí prišli v nedeľu na sviatočnú vychádzku na túto parkovú promenádu. Považovali ju už za súčasť svojho programu popoludní, tak ako dopoludňajšiu promenádu na korze na Hlavnej ulici, keď išli rodiny z kostola. Na mieste tohto sadu, ktorý sa stal mestským parkom a miestom koncertov a volal sa po maďarskom politikovi Széchenyim, boli predtým rozľahlé lúky. Rozprestierali sa medzi Hornádom a mlynským jarkom. Časť z nich darovalo mesto na výstavbu komplexu železničnej stanice v r. 1859. O rok už bola železnica v prevádzke.
Súčasný pohľad na vstup do mestského parku a frekventovanú komunikáciu na železničnú aj autobusovú stanicu. Z minulosti sa v ňom rozrástli stromy - medzi nimi vzácne dreviny (mnohé už podľahli veku) a ich tieň poskytuje osvieženie najmä v lete. Tým, že civilizácia hrubo zasiahla do organizmu tejto lokality - odviedla vodu z mlynského potoka - a v jeho koryte vznikla mestská komunikácia, narušil sa aj celý systém prirodzeného zavlažovania v parku. Spoločenský život sa z neho vytratil, hoci bol obnovený v parku hudobný altánok podľa predchádzajúceho, ktorý postavili v roku 1885 a umiestnili popri ňom lavičky pre poslucháčov koncertov vojenskej hudby.
Autor: som
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
