považovaný za najvyšší vrch Tatier. Túto teóriu vyznávali najmä Liptáci... V každom prípade sa stal zrejme najznámejším štítom Tatier a tak, ako si vo Waliských Alpách fotí väčšina turistov Matterhorn, v Dolomitoch Tre Cime di Lavaredo, či v Grécku Olymp, táto "hviezdna" pozícia patrí v našich najvyšších horách práve Kriváňu.
Ako väčšina vyšších štítov Tatier, aj Kriváň leží severne od hlavného hrebeňa pohoria. Z Čubriny na hlavnom hrebeni vybieha mohutná rázsocha, ktorá vytvára vlastne celú izolovanú skupinu na zápase Vysokých Tatier, od centrálnej časti pohoria ju odeľuje Mengusovská dolina. Na samom západe spomínanej skupiny a tým aj celých Vysokých Tatier, sa vypína Kriváň. Od Západných Tatier ho oddeľuje Kôprová dolina, na východe ohraničuje masív Kriváňa Važecká dolina, na severe dolina Nefcerka s prísnou rezerváciou. Zo zamostného vrcholu Kriváňa vybieha niekoľko mohutných rázsoch. Na východ vybieha cez Krátku (2 374 m) a Ostrú (2 350 m) hrebeň, ktorý ho pripája ku Vysokým Tatrám, na juh zasa cez Daxnerovo sedlo a Malý Kriváň (2 334 m) široký chrbát Zadného handla. Juhozápadný hrebeň vedie cez dve vyvýšeniny - Vyšnú a Nižnú Priehybu až po Grúnik (1 576 m). Aj na ostatné strany spadajú menšie hrebene, ktoré odeľujú výrazné žľaby.
Z vrcholu Kriváňa je skutočne nádherný "polslovenský" výhľad, najmä počas skorej jesene. História dosahovania najvyššieho bodu vrchu spadá do stredoveku a súvisí s intenzívnou baníckou činnosťou, ktorá prebiehala na južných a juhovýchodných úbočiach Kriváňa v 15. - 18. storočí. Dodnes po nej ostali viditeľné stopy v podobe vyhĺbených štôlní a pozostatkov banských obydlí. Práve baníci zrejme boli premiérovými návštevníkmi vrcholu, prvý písomne doložený výstup sa datuje na 4. augusta 1772. Vtedy vystúpil na Kriváň spišskonoveský evajnelický kazateľ a prírodovedec A. Czirbes. OKrem záujmu vedcov sa satl vrchol čoskoro symbolom národovcov a tradícia ich výstupov sa zachovala dodnes.
Takmer celá skupina Kriváňa (najmä severozápadná, severná a východná časť) patria medzi naprísnejšie rezervácie v rámci Tatranského národného parku, odkiaľ je dokonca vylúčená aj horolezecná aktivita.
A na záver jedna praktická poznámka: práve zajtra sa končia sezónne uzávery chodníkov, vedúcich na Kriváň...
BEDEKER
Prístup: Na Kriváň vedú dve značené cesty.
Prvá sa začína na Štrbskom Plese (1 355 m), odkiaľ sa po červeno značenej magistrále dostane turista k Jamskému plesu (1 447 m, 1 h). Tu sa začína modrá značka, ktoré vedie neustálym stúpaním po južnej rázsoche Kriváňa až na križovatku so zelenou značkou pod Malým Kriváňom (3 h). Cez Malý Kriváň (2 384 m) a Daxnerovo sedlo po ľavej strane hrebeňa až na vrchol Kriváňa (2 495 m, 3 a 1/2 hodiny).
Druhá výstupová cesta vedie z Troch studničiek (1 140 m) na Ceste slobody i Tatranskej magistrále pri Podbanskom. Tu sa začína zelená značka, ktorá vedie strmo lesom, až pod Grúnik, kde vystupuje na juhozápadný hrebeň Kriváňa. Úbočím Krivánskeho žľabu. popod Vyšnú Priehybu až ku križovatke s modrou značkou (2 h) a ďalej po nej na vrchol.
Zaujímavosti okolia: Kôprová dolina, Vajanského vodopád, Červené vrchy, Štrbské Pleso, Mlynická dolina, Furkotská dolina, Predné Solisko (2 093 m), vodopád Skok, Bystré sedlo (2 314 m), Kôprovský štít (2 363 m), Temnosmrečianske plesá, Veľké Hincovo pleso.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
