jedných nesplnil očakávania predovšetkým čo sa týka právomocí daných Slovenskej lekárskej komore, iných rozhorčilo povinné členstvo v tejto stavovskej organizácii.

"Nikdy som nebol v žiadnej strane či organizácii, dokonca ani v SZM. Nechápem, prečo ma teraz niekto núti vstúpiť do lekárskej komory. Pripadá mi to ako návrat k totalite. Najvyššou právnou formou Slovenska je Ústava a tá zaručuje slobodné zlučovanie. A teraz ma prijatý zákon núti vstúpiť do nejakej organizácie. Viacerí lekári už podľa mojich vedomostí podali v tejto veci individuálne podnety na Ústavný súd a mienim tak urobiť aj ja," hovorí lekár, ktorý si neželá byť menovaný.

Pracovník Želzničnej nemocnice s poliklinikou v Košiciach nás tiež upozornil na skutočnosť, že riaditeľ tohto zravotníckeho zariadenia sa rozhodol zakomponovať povinné členstvo v lekárskej komore do pracovných zmlúv.

V dodatkoch ku zmluvám sa zakotvuje povinnosť pracovníka požiadať o členstvo v príslušnej komore do 30. júna, i povinnosť informovať o rozhodnutí o zápise do komory do piatich kalendárnych dní odo dňa jeho prevzatia. Zároveň sa v bode 4 uvádza, že zamestnanec bol oboznámený s tým, že v prípade nesplnenia povinnosti vyplyvajúcej zo zákona stráca predpoklady určené právnym predpisom na výkon povolania. Hrozí mu teda strata zamestnania bez nároku na odstupné.

Takýto postup je v skutočnosti ojedinený, v ostatných košických nemocniciach o dodatkoch ku zmluvám vôbec neuvažujú. Dôvod je jednoduchý - povinnosť byť členom komory stanovuje zákon a ten je najvyššou právnou formou. Navyše podľa názoru právnikov možno dodatkom ku pracovnej zmluve meniť iba podmienky v nej zakotvené. Napríklad druh práce, miesto jej výkonu alebo dĺžku pracovného času. Riaditeľ Železničnej nemocnice s poliklinikou Ing. Jakub Pella má ale na vec iný názor.

"Pracovná zmluva je vecou dohody medzi dvoma stranami a dohodnúť sa možno prakticky na čomkoľvek. To jest aj na ďalších podmienkach (paragraf 43, odstavec 4 Zákonníka práce), na ktorých majú záujem obidve strany. My sme návrh spomínaných dodatkov obdržali z Bratislavy a vypracovával ich renomovaný právnik. Preto si myslím, že sú po právnej stránke v poriadku. No podľa legislatívy je každá zmluva platná iba vtedy, keď je v súlade so zákonom. Ak by tomu tak v prípade našich dodatkov nebolo, tak potom jednoducho platné nebudú," zareagoval Ing. Pella na náš dotaz ohľadom sporných dodatkov. Podľa jeho slov môžu lekári dodatky k pracovným zmluvám nepodpísať, nevyhnú sa tým však povinnosti stať sa členmi lekárskej komory.

Horšie už ale bude zistiť, či sa tak stalo, alebo nie. Zákon totiž nezaväzuje komoru informovať zdravotnícke zariadenia ako zamestnávateľov, kto je jej členom. Zistiť si to budú musieť sami, čo bude podľa Ing. Pellu dosť zložité.

"Povinné členstvo v lekárskej komore majú s výnimkou Turecka zavedené všetky krajiny Európskej únie. Prijatie Zákona o povolaní lekára a Slovenskej lekárskej komore je teda krokom k aproximácií s legislatívou EÚ. Lekár bol prijatím tohto zákona postavený na úroveň verejného činiteľa. A podobne ako v prípade sudcov, notárov či ďalších profesií, budú všetci členovia stavovskej organizácie figurovať v jej registri," vysvetľuje MUDr. Mikuláš Szakács, ktorý donedávna pôsobil ako prezident Regionálnej lekárskej komory vo Fakultnej nemocnici L. Pasteura a Detskej nemocnice v Košice. Na nedávnom sneme SLK bola ale schválená zmena ogranizačnej štuktúry organizácie, regionálne komory v jednotlivých mestách alebo nemocniciach zanikli, pretože sa presúvajú pod vyššie územné celky.

Zákon o lekárskom povolaní nadobudol platnosť 1. mája tohto roku, pričom lekári sa musia stať členmi komory do konca júna. V týchto dňoch sú všetkým doručované evidenčné listy, slúžiace ako podklad na registráciu. Schválená výška členského pre nových členov predstavuje 2700 korún (vrátane zápisných poplatkov), pre ostatných ostáva 1200 korún ročne.

"Asi dve tretiny lekárov pracujúcich vo Fakultnej nemocnici L. Pasteura a Detskej nemocnici boli členmi SLK aj predtým. Zvyšná tretina postupne žiada o člestvo, každý z lekárov vie, že tak môže urobiť do konca júna. Pokiaľ tak neurobí, hrozí mu prepustenie. Podľa všetkého s ním bude bezodkladne rozviazaný pracovný pomer bez nároku na finančné kompenzácie. Bude sa to chápať tak, že nesplnil požadované kritéria na výkon lekárskeho povolania, preto stráca oprávnenie na jeho výkon," hovorí MUDr. Szakács.

Nečlenmi komory môžu byť iba lekári, ktorí nevykonávajú toto povolanie - napríklad farmaceutickí reprezentanti, alebo lekárky na materských dovolenkách. V prípade, že sa neskôr budú chcieť vrátiť do praxe, do SLK budú musieť vstúpiť.

"Povolanie lekára nebude môcť vykonávať ani ten lekár, ktorý členom komory v minulosti bol, ale z určitých dôvodov ho vyškrtli z registra členov. Môže sa tak stať v prípade vedomého poškodenia zdravia pacienta, prijatia úplatku, alebo tiež zo zdravotncýh dôvodov. V takomto prípade lekárovi zdravotná poisťovňa odníme kód a z nemocnice musí byť prepustený. Ak pôjde o súkromného lekára, príde o licenciu," podotýka Mikuláš Szakács.

Zákon o lekárskom povonaní má totiž popri potrebe ochrany práv lekára aj ambíciu chrániť pacienta a to ďaleko viac, než tomu bolo v minulosti. Z tohto dôvodu musia všetci lekári nad 65 rokov absolvovať povinne zdravotnú prehliadku a následne sa jej podrobiť každý rok. Nemalo by sa tada stať to, čo sa medzi lekármi s úsmevom traduje - že lekár môže v ambulancii sedieť dovtedy, kým udrží pero a moč... Posúdenie odbornej spôsobilosti musí tiež postúpiť ktokoľvek v prípade, že to z nejakého dôvodu navrhne Rada Regionálnej lekárskej komory, alebo príslušný orgán štátnej správy.

"Zákon vychádza v ústreti pacientovi. Lekári by mali ešte viac dbať na svoju etiku a odbornosť, v opačnom prípade to môže mať pre nich závažné následky. Legislatíva pritom umožňuje lekára za prehešok napomenúť, uložiť mu finančnú pokutu, alebo pri závažnom porušení pravdiel ho podmienečne až natrvalo vylúčiť z komory," dodáva MUDr. Szakács.

Podľa jeho slov to lekárovi hrozí napríklad pri používaní neodskúšaných klinických zákrokov. Teda ak by postavil pacienta do role pokusného králika. Diskutabilný je v tejto súvislosti postup prednostu očnej kliniky v Banskej Bystrici profesora Izáka, ktorý implantovaním neregistrovaných očných šošoviek pacientom podľa názoru mnohých lekárov porušil hneď niekoľko etických i zákonných noriem...

Cieľom Zákona o povolaní lekára a SLK je tiež ochrana samotných lekárov. Silná stavovská organizácia môže úspešnejšie bojovať za ich práva či lepšie podmienky na prácu, alebo hájiť lekársky stav ako celok. Prijatý zákon je pritom kompromisom, pretože na komoru neprešlo toľko právomocí, ako lekári pôvodne žiadali. Krokom vpred je ale skutočnoť, že odteraz bude môcť komora rohodovať o štruktúre zdravotníckej siete.

Mimochodom, vznik registra členov komory privítajú predovšetkým lekári, ktorí dostanú možnosť pracovať v zahraničí. Nedávno sa napríklad stalo, že istý známy košickí lekár takmer prišiel o stáž v Kanade preto, že takýto register u nás dosiaľ nejestvuje. Aj keď lekár bol členom lekárskej komory, kanadskí kolegovia si to nemali kde overiť. Pomohlo nakoniec to, že jeho meno našli na internetových stránkach v registri známych osobností 'Kto je kto'... Register členov SLK okrem iného umožní zistiť skutočný počet slovenských lekárov vykonávajúcich prax - dnes sa len odhaduje, že ich môže byť okolo šestnáť až osemnásť tisíc.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.