ktoré však v skutočnosti nie sú až tak ideálne. Napríklad tá krásna, štíhla, usmievavá herečka môže byť v reálnom svete len jednou z drogujúcich trosiek, ktoré nenávidíte. A aj nádherný úsmev Toma Cruisa môže byť len naučenou pózou. To všetko a omnoho viac, ale patrí k nutnostiam divadelného sveta, kde sa smejete, keď ste smutní a smútite, keď ste šťastní. Svet, ktorý leží niekde na rozhraní reálneho a vysnívaného. Jednu z takýchto ľudských hier si môžete pozrieť už zajtra, dňa 18. júna o 19.00 hodine v Centrume voľného času na Popradskej ulici v Košiciach. Košickí študenti pre vás pripravili hru podľa Stanislava Štepku Ako som vstúpil do seba, ktorá sa nesie pod názvom Len ráčte vstúpiť. Je to hra o vlastnom vnímaní seba samého, ale aj o tom, ako vnímame tých iných. Réžie predstavenia sa ujala Eva Grohová, hudbe a textov piesní Sergej Cima.
"Tvoríme výborný kolektív. Tvorba vzniká vzájomnou interakciou. Predstavenia pripravujeme spoločne. Táto hra je o pohľade na seba, na nás všetkých. Štepkov humor sme sa snažili doplniť našim študentským humorom. On to napísal pre tridsaťročných hercov, takže sme sa prispôsobili, a niečo aj doplnili," prezradila nám pani Eva. Práca so študentami ju napĺňa a dáva jej: "... nekonečný pocit mladosti. Pri tejto práci nemám čas zostarnúť, pretože stále prichádzajú noví a mladší. A možno to bude znieť pateticky, ale mám komu rozdávať svoju lásku. A samozrejme ju aj prijímať."
A čo cíti pesničkár divadielka? "Nemám rád ak niekto odpovedá na otázku len jednou vetou. Pretože do jednej vety sa nikdy city nezmestia. Na túto otázku môžem odpovedať jednoznačne túto prácu robím zadarmo. Ak si niekto myslí, že takíto ľudia už vymreli, tak ich musím ubezpečiť, že to nie je pravda. Z toho je jasné, čo k deckám cítim. Robím to pre nich, peniaze pre mňa neznamenajú nič. A keď všetci populárni ľudia vravia, že im o peniaze nejde, tak sa môžem len pousmiať. Populárna hudba ma nudí. Inšpiráciu na piesne hľadám v okolitom svete. No to, čo vidím, sa mi vôbec nepáči."
Sergej našiel svoju prvú gitaru v smetnom koši a keď videl ako jeho starší kamarát týmto nástrojom balí kočky, chcel sa to naučiť aj on. Bol ešte malý a dalo mu veľa námahy, kým to dokázal. No jedného dňa mu ten kamarát povedal: "Sakra, si lepší!" a to preňho znamenalo viac ako nejaká cena zvaná Oscar. Deti divadla by vás týmto chceli pozvať na predstavenie, v ktorom sa predstavia: v hlavnej úlohe Jána Luterána, ktorý sa pre hru musel obetovať asi najviac. Ďalej sa vám predstaví 'jazyk' (Nika Frájová), 'slina' (Majka Koraľová), 'zub' (Libor Pacek), paraziti, ktorých stvárnili Róbert Mátyus a Braňo Fričovský, cigáni na čele s Nelou Ujhelyiovou, Lucia Škrivánková ako 'vred', Ivana Cimová v úlohe fantázie, 'krvinky' (Sisa Kulcsárová a Majka Koraľová), 'nervy' (Eva Gyulaiová a Katka Rusinková), 'slza' (Janko Horňák) a nežné stvorenie Válika Vasiľová ako ľudské srdiečko. Aký to môže byť pocit zobrazovať symbol lásky, nám "srdiečko" prezradilo: "Je to veľmi dobrý pocit, pretože každý má rád lásku. To znamená, že každý má rád srdce, a to znamená, že budem sympatická postava (smiech)." A čo sa jej páči najviac? "Strašne sa mi páči, keď sa pred predstavením postavíme do kruhu a držíme sa za ruky. Cítiť tam úžasnú atmosféru, úplnú spolupatričnosť a to je neopísateľné."
Čo dodať? Ak chcete byť priamimi účastníkmi takejto skvelej atmosféry, stačí prísť. Predstavenie vám odhalí tajomstvá ľudskej mysle a predstavivosti. Veď možnosť porozprávať sa so svojim vlastným telom môže byť celkom zaujímavé, nie?
Autor: ic
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
