niekoľko pozoruhodností.
Priesmyk Branisko zohral dôležitú úlohu v mnohých historických národnooslobodzovacích bojoch. Počas rokoch 1848 až 1849 Slováci povstali so zbraňou v ruke proti Uhorsku, aby spolu s cisárskymi vojskami zlomili Kossuthom vedený revolučný odboj proti viedenskej vláde. Urputné boje sa odohrali za zimných mesiacov medzi uhorskými honvédmi, cisárskym vojskom a slovenskými povstalcami na priesmyku Branisko. Obete sú pochované v spoločných hroboch pod priesmykom na "krčmarovej roli", na cintorícnoch v Korytnom a Spišskom Podhradí.
Ďalšou historickou udalosťou bol vojenský vpád maďarských boľševikov Bélu Kuna na Slovensko v roku 1919. Po vyhlásení Slovenskej republiky rád v Prešove, ktorá trvala 22 dní maďarskí boľševici robili z Prešova výpady na priesmyk Branisko. Vždy však boli slovenskými, českými a francúzskymi vojskami odrazení.
Po červených hordách kunových boľševikov prechádzali neskoršie cez priesmyk Branisko hnedé hordy hitlerovských fašistov.
Ustupujúcich Nemcov na Branisku často slovenskí aj sovietski partizáni a spôsobovali im materiálne škody a straty na životoch. Za ustupujúcimi hitlerovskými vojskami postupovala do krachujúcej Nemeckej ríše Červená armáda s 1. československým armádnym zborom, ktoré súčasne spoločne oslobodzovali aj ČSR. To sa neobišlo bez strát na životoch na obidvoch stranách v priesmyku Branisko.
V časoch mierových straty na životoch na tomto mieste zaviňoval a zaviňuje horský terén, po ktorom sa zo spišskej strany na priesmyk Branisko vinie cesta niekoľkými nebezpečnými ostrými zákrutami. Tieto boli a sú príčinou mnohých autohavárií a iných kalamít v každom ročnom období, najmä však v zime za nemalých strát na životoch. Táto skutočnosť viedla oddávna k úvahám, ako nebezpečné stúpanie na priesmyk Branisko od obce Korytné a ešte nebezpečnejší zjazd z neho na spišskú i šarišskú stranu obísť. Najvhodnejším riešením sa javil tunel alebo viadukt. V tridsiatich rokoch minulého storočia vláda ČSR plánovala vybudovať diaľnicu v smere Plzeň Košice. Projekt sa však neuskutočnil. Po vzniku Slovenského štátu jeho vláda plánovala v rámci modernej autostrády preklenutie Poľansko korytnianskej doliny. Medzitým však vypukla 2. svetová vojna.
V deväťdesiatich rokoch predseda vlády ČSFR M. Čalfa chcel napraviť to, čo iní sľubovali a tak prisľúbil vybudovanie tunela zo Spiša do Šariša. Išlo však o prázdny sľub.
Práce na tuneli začali až v roku 1996. Táto udalosť sa navždy zapíše do histórie moderných diaľnic na Slovensku.
V prípade výstavby tunela Branisko na povrch vyplávajú aj nedostatky autostrád. Nadjazd totiž zmení celkový ráz prírodnej krajiny a privodí do tichej horami ovenčenej doliny obciam Korytné a Poľany hluk, smog a iné negatívne vplyvy na životné prostredie.
V budúcnosti budú naše pokolenia nielen pyšné na dielo svojich predkov, ale budú im vzdávať hold za významné stavby našich diaľnic, a najmä tunela Branisko, ktorým sa navždy zažehnajú nebezpečenstvá, ktoré doteraz spôsobili serpentíny pohoria Branisko. Pohorie je dnes prevŕtané dvomi dierami. Jednu podľa povesti vyvŕtal kedysi diabol Diablova diera, druhú v súčasnosti na prelome 20. a 21. storočia v podobe cestovného ruchu človek Ľudská diera.
Jozef Chudý, Bratislava
Autor: pon
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
