horšie. To si dovolíme spokojne napísať napriek tomu, že väčšina reakcií bude oznamovať pravý opak.
Aritmetickým víťazom volieb sú sociálni demokrati (30%). Faktickým víťazom ale nesporne ortodoxní komunisti, ktorí navýšili svoj parlamentný kontingent o 17 poslancov. Osemnásť a pol percenta a plná pätina mandátov pre totalitnú skamenelinu znamená, že Česká republika sa stáva európskou krajinou s ďaleko najsilnejším parlamentným zastúpením extrémnej ľavice. To je vôbec najdôležitejšie posolstvo, ktoré vypadlo z českých urien.
Prudký vzostup KSČM, ktorá sa dodnes neospravedlnila ani za zločiny 50-tych rokov, je dôsledkom doterajšieho usporiadania tzv. opozičnej zmluvy. Tá drasticky zúžila priestor pre demokratickú opozičnú politiku. Na konto paktu Klaus-Zeman môžeme smelo pripísať aj straty všetkých demokratických partají (vrátane víťaznej ČSSD - mínus 4 mandáty). České voľby potvrdili poučku, ktorá sa testuje aj v západnej Európe; kartelové dohody tzv. štandardných strán, ktorých účelom je parcelácia štátu a jednoduché vládnutie, posilňujú extrémy na krídlach.
Platí to aj navzdory faktu, že ďalšie analýzy asi potvrdia, že čo do nominálneho zisku KSČM vyrástla iba nepatrne a ťažila najmä z historicky najnižšej účasti (58%).
Druhý pohľad hovorí, že historickú porážku utrpela nesocialistická stredo-pravica. Po prvýkrát sa v ČR stalo, že ľavica bude mať v Poslaneckej snemovni aj "fyzickú" prevahu. Skutočne vynikajúci epilóg "pravicového ostrova v postkomunistickom mori", ako sa ČR titulovala v prvej polovici 90-tych rokov...
Historicky najhorší výsledok ODS (24,5%) je kombináciou viacerých faktorov, ktoré vychádzajú zo spoločného podložia - opozičná zmluva. Klaus zapadol do schizofrénie razantnej pravicovej rétoriky a bezbrehej "pragmatickej" politiky, ktorú nielenže štyri roky vykonával, ale v poslednej fáze kampane pripúšťal aj pre budúcnosť (veľká koalícia). Nadišiel teda čas, aby Václav Klaus splnil, k čomu sa zaviazal na poslednom kongrese ODS - vyvodiť osobnú zodpovednosť z prípadnej porážky. Primárna politická zodpovednosť Klausa pritom ani neleží v úbytku zopár mandátov ODS, ale predovšetkým v tom, že celý projekt opozičnej zmluvy sa ukázal ako strategicky prehrávajúci.
Debakel Koalície (14,5%) je spravodlivý; spojenie KDU-ČSL a Unie svobody (US) nemalo iný obsah, než vymedzenie sa voči Klausovi a ťah po koalícii s ČSSD. Aj za cenu programového vyprázdnenia sa až do dna. Za účasť na vláde so Špidlom by predali aj vlastné matere. Na základe konfabulovanej kauzy sa štyri mesiace pred voľbami zákerne zbavili ODA (ďalšieho člena vtedy ešte Čtyřkoalice), ktorá bola svojimi konzervatívnymi stanoviskami neprijateľná pre Špidlu... Práve tento moment sa, veľmi spravodlivo, prejavil ako fatálny a Koalícia prišla o polovicu svojej voličskej klientely. Skutočnosť, že do tohto podrazáckeho a nevkusného spolku investovala svoje sympatie väčšina českej intelektuálnej elity a médií, je tragickým dôsledkom fascinácie Klausom, ktorá nadobudla v ČR obludné rozmery. Obaja lídri (Marvanová, Svoboda) by mali poodstupovať, miesto toho sa trasú nedočkavosťou, ako vlezú do postele so Špidlom.
Najpravdepodobnejšou verziou vlády, ktorú preferuje Špidla a na vznik ktorej sa bude zo všetkých strán tlačiť, je veru ČSSD-Koalícia. Má však dve veľké úskalia; po prvé, mikroskopickú väčšinu v PS (101:99), vrátane dvoch nezávislých z kandidátky Koalície. Prakticky sa s týmto nedá vládnuť, teoreticky - možno silou vôle. Po druhé, v rámci Koalície utrpela ešte špecifický debakel US, ktorej kandidáti na zvoliteľných miestach boli voličmi KDÚ-ČSL hromadne prekrúžkovaní. Rozkol v Koalícii, navzdory všetkým záväzkom, že spolu vydržia, je dlhodobo asi neodvratný.
Druhou možnosťou Vladimíra Špidlu je menšinový kabinet ČSSD, ktorý má dve alternatívy: Buď so zmluvne fixovanou podporou Koalície a ODS, alebo "nadivoko", keď by sa ČSSD o väčšinu usilovala ad hoc rokovaniami naprieč celým spektrom. Prvý model má dosť slabé vyhliadky, keďže už bol odmietnutý Klausom. Variant číslo 2 už vťahuje do hry a teda vyťahuje z izolácie KSČM, hoci formálne by žiadne dohody nemuseli byť uzavreté.
Jediná stabilná možnosť, to jest veľká koalícia ČSSD-ODS (128 mandátov, ústavná väčšina), vyzerá veľmi nepravdepodobne, keďže ju (zatiaľ) rezolútne vylučuje Špidla a "ako tému dňa" i Klaus. Reči o tom, že výsledok volieb dal ČSSD široký manévrovací priestor, v ktorom sa môže do ľubovôle pohybovať, sa teda asi budú veľmi rýchlo korigovať. ČR "hledí vstříc" obdobiu niestoty a politických otrasov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
