meno...
"Nikdy sme o žiadnom Henrim Camarovi nepočuli ani slovo. Teraz nanešťastie áno, toto meno už do smrti nezabudneme," hovoril po zápase švédsky kapitán Johan Mjällby "Je to najtvrdšia prehra, akú som kedy zažil. Budem potrebovať veľa času na to, aby som sa z nej dostal," dodal zadák Celticu Glasgow, ktorý mal na šampionáte v strede obrany nahradiť zraneného Patrika Anderssona. Práve Mjällby sa "motal" pri Camarovi pri oboch gólových momentoch. "Pred prvým gólom som ho nechcel faulovať, bola by z toího penalta a nevidel som možnosť zastaviť ho ináč. Pred druhým som si myslel, že je ešte niekto za mnou. Znovu som mal možnosť faulu, ale čo by som si pomohol? Bola by to penalta a k tomu červená," analyzoval senegalské gólové momenty exspoluhráč Ľuba Moravčíka z Celticu Glasgow, ktorý vraj nikdy nezabudne ešte na jeden moment: na to, ako sa v predĺžení strela Andersa Svenssona odrazila od žrde...
Plakal i gólman Magnus Hedman, ktorý sa na šampionáte ukázal v tradične dobrej fazóne a ktorý ukazuje, že divízia v Coventry City je mu primalá. "Ten druhý gól som skoro mal. Siahol som si prstom na loptu. Ale nebola to čisto trafená lopta, také sa stále ťažko chytajú."
Pre švédskeho kanoniera Henrika Larssona bol včerajší zápas so Senegalom tým posledným v reprezentačnom drese. "Je koniec, už za Švédsko nikdy hrať nebudem," so slzami v očiach prehlásil tridsaťročný útočník, ktorý v 72 zápasoch v modro žltých farbách vsietil 24 gólov. Na Camaru vraj tiež nezabudne...
Ďalší Švéd, ktorý hral s Moravčíkom v Celticu Glasgow, mohol na MS vyplaziť jazyk trikrát. Takto totiž "Henk" oslavuje gól. Jeho dva góly do siete Nigérie prestrieľali trom korunkám účasť v osemfinále, jeho včerajší zásah proti Senegalu nebol nič platný. Aj by bol, keby Švédi k nemu pridali niečo navyše. Čo teda mohli...
Za švédsku reprezentáciu hral syn švédskej matky a rybára z Kapverdských ostrovov (odtiaľ tá tmavšia pleť) už na MS 1994 v USA. Vtedy však bol jeho imidž podstatne odlišný od toho dnešného, okolo pobiehajúce H. Larssona totiž lietali exoticky posplietané vrkôčiky. Čuch na góly a potrebnú rýchlosť však mal už vtedy. Ako elitný strelec švédskej ligy prestupoval z Helsingborgu do rotterdamského Feyenoordu, po štyroch rokoch sa presúval do Celticu Glasgow.
S futbalom mal teoreticky skončiť už v jeseni 1999, keď si v Pohári UEFA po zrážke so Sergem Blancom z Lyonu dolámal nohu takým spôsobom, že zrak odvracali spoluhráči i protihráči... Hovorilo sa o konci skvelej kariéry, mesiac po operácii nohy s dvojitou zlomeninou však už Larsson chodil s barlami, o ďalšie dva už ľahko trénoval. Po troch mesiacoch si trúfol na sústredenie... A o ďalší rok už s 35 gólmi v lige získal Zlatú kopačku.
Vraj je to všetko pre to, že Larsson je zaťatá povaha. Kvôli farbe jeho pleti mal problémy so spolužiakmi v škole - tí istí rovesníci možno v týchto dňoch s pivom na stolíku vyskakovali spred televízora a ďakovali nebesám za to, že za ŠVédsko hrá nejaký Larsson.
Obdivoval Michaela Jordana: "Je to obrovská osobnosť. Zabili mu otca, ľudia sa mu smiali, keď to skúšal s baseballo - a stále je rovnako silný."
Štvorročný syn Henrika Larssona, jedno z jeho dvoch detí, sa volá Jordan...
Z Larssonovho rozhodnutia je sklamaný reprezentačný tréner Švédska Lars Lagerbäck. "Verím, že si to ešte rozmyslí. Veď má iba 30 rokov, za dva roky je tu európsky šampionát. Myslím, že mu treba nechať čas," povedal Lagerbäck.
Uvidíme. Zatiaľ teda teoreticky. V repre Larsson končí, za Celtic pokračuje. Aj keď ho lanárili španielske a anglické veľkokluby, najmä FC Barcelona a Manchester United, odolal a v Škótsku ostáva. Bodaj by aj nie, s platom 42 000 libier týždenne sa stal suverénne najlepšie plateným futbalistom v Škótsku...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
