vyplatí. Pána P. staršieho som poznala asi desať rokov, pretože u mňa viackrát nakúpil starožitnosti. Raz ma navštívil aj spolu so synom. Prišiel sa opýtať, či nemám na predaj niečo pekné. Vtedy som nemala, ale navrhla som mu, že keď niečo bude, pošlem mu to po synovi. On s tým súhlasil. Na základe týchto skutočností, som dala jeho synovi Vojtechovi P. zlatý náramok bez toho, aby som vystavila potvrdenie o tom, že som mu ho odovzdala. Dôverovala som mu, myslela som si, že je poctivý, ako jeho otec...," uviedla pred súdom Eva Ch., majiteľka obchodu so starožitnosťami.
Porekadlo, aký otec taký syn, sa však v tomto prípade nepotvrdilo. Okolo náramku bolo mesiac ticho. Vojtechov otec ho vyplatiť neprišiel a on sám navštívil pani Evu až o mesiac neskôr. "Prišiel s tým, že ide do Českých Budějovíc za otcom, a že mi prinesie peniaze za náramok. Chválil sa, ako výhodne sa mu darí predávať starožitné hodinky. Doniesol mi aj ich katalóg... Dala som mu zlaté hodinky zn. Elgine, aby ich odniesol otcovi. Vojtech P. mi totiž hovoril, že v Nemecku je o ne veľký záujem. Bála som sa však dať mu hodinky bez potvrdenia, preto som ho požiadala, aby mi písomne potvrdil ich prevzatie a tiež prevzatie náramku, ktorý som mu dala predtým."
Majiteľka obchodu so starožitnosťami si myslela, že keď má v rukách písomné potvrdenie, je všetko v poriadku. Opak bol však pravdou. Vojtech P. sa neozýval a ona sa s ním nevedela skontaktovať. Keď sa jej to predsa len podarilo, presviedčal ju, že jej za náramok a hodinky zaplatí jeho otec, keď príde do Košíc. Nakoniec mu pohrozila, že na neho podá trestné oznámenie. Drzo sa jej opýtal, či si tým pomôže.
Netrvalo dlho a 32-ročný Košičan Vojtech P. mal na krku obvinenie z trestného činu sprenevery. Priznal, že od pani Evy Ch. náramok a hodinky skutočne prevzal, ale nasledovne: "Odovzdal som jej zálohu vo výške 70-tisíc korún. Dohodli sme sa, že obidve veci môžem predať a peniaze si ponechať, resp., že ak ich nepredám, vrátim jej náramok aj hodinky a ona mne zálohu... Nepovažoval som za potrebné uviesť zálohu v potvrdení. Vychádzal som z toho, že kým ona má mojich 70-tisíc, ja mám náramok a hodinky."
Obžalovaný tvrdil, že mal záujemcu z Čiech, ktorý chcel zlaté hodinky. Snažil sa mu predať tie, čo mu zverila Eva Ch., ale vraj zistil, že sú len pozlátené a jeho klient také nechcel. "Šiel som ich vrátiť spolu s náramkom. Pani Ch. ich však odmietla prevziať s tým, že peniaze, ktoré som jej dal už nemá, pretože musela vyplatiť majiteľa starožitných vecí," uviedol obžalovaný. Z jeho výpovede ďalej vyplynulo, že náramok predal známemu, ktorému bol dlžný za 10-tisíc a hodinky odniesol do záložne, kde za ne dostal 8 000 korún.
Natíska sa otázka, prečo celú vec neoznámil na polícii, keď mu vznikla vyše 50-tisícová škoda. "Nemal som žiadny doklad, že som dal pani Ch. zálohu 70 000 korún. Na políciu by som chodil zbytočne," argumentoval Vojtech. Poukázal aj na to, že starožitníčka ho dobre nepoznala, a tak mu nemala dať len tak ´do ruky´, cudzie veci. "Žiadnu zálohu a už vôbec nie 70 000 korún, mi obžalovaný nevyplatil. Keby to urobil, nemala by som žiadny dôvod podávať na neho trestné oznámenie. Tie veci by som mu nikdy nedala, keby som nemala dobré vzťahy s jeho otcom. Hodinky neboli iba pozlátené, ako tvrdí Vojtech P., ale zlaté. To, že ich založil, mi nepovedal, inak by som ich bola išla vyplatiť, zistila to až polícia," vyhlásila pani Ch.
Jej manžel pred súdom uviedol, že pri odovzdávaní zlatého náramku a neskôr aj hodiniek s retiazkou, bol aj on. "Dohodli sme sa s ním tak, že náramok predá za 20-tisíc a hodinky za 54 000 korún, resp., že ich donesie späť. Nemali sme stanovenú konkrétnu lehotu, lebo sme nepredpokladali, že pôjde do Nemecka na druhý deň a že sa mu podarí hodinky hneď predať," uviedol Rastislav Ch.
Tibor J., majiteľ obidvoch starožitných predmetov pred súdom potvrdil, že náramok, hodinky a aj retiazka na nich, boli zlaté a dedili sa v rodine z generácie na generáciu. Podľa znalca z odboru drahých kovov išlo v prípade hodiniek o zlatú klenotnícku zliatinu, ohodnotil ich na 10 000, zlatú retiazku na 14 000 a zlatý náramok na 26 910 korún.
Súd neuveril tvrdeniu obžalovaného, že vyplatil starožitníčke 70-tisícovú zálohu a netrval pritom na tom, aby to uviedla v potvrdení o prevzatí vecí. Je to nielen nelogické, ale spochybňuje to aj skutočnosť, že zverené veci predal za 18-tisíc, teda hlboko pod cenu. Uvedeným konaním sa dopustil trestného činu sprenevery, za ktorý mu samosudkyňa Okresného súdu Košice I naparila 12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu troch rokov. Obžalovaný sa proti verdiktu odvolal, ale Krajský v Košiciach jeho odvolanie zamietol ako neodôvodnené.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
