expertov konaného v Prešove. Pripomíname, že stretnutie zorganizoval Sekretariát splnomocnenkyne vlády SR pre rómske komunity v spolupráci s Radou Európy a Úradom pre demokratické inštitúcie a ľudské práva pri OBSE, ktorý získal finančnú podporu z Ministerstva zahraničných vecí SR. Keďže problém bývania sa bytostne dotýka tohto regiónu, vraciame sa k niektorým záverom konferencie.
Mimo zahraničných expertov, komisárov EÚ a domácich odborníkov z rôznych inštitúcií sa na nej zúčastnili aj starostovia vybraných obcí. Na jednej strane prezentovali dobré skúsenosti s realizáciou výstavby nájomných bytov odlišného štandardu, na druhej strane netajili negatívne skúsenosti. Jedným z najviac diskutovaných bol prípad letanovských Rómov, ktorí žijú na území katastra patriacom do susedných Spišských Tomášoviec. To bol totiž zásadný dôvod, pre ktorý nesplnili kritérium na vybudovanie základnej infraštruktúry pre obyvateľov osady. Pripomíname, že ide o projekt, ktorý s finančnou podporou Phare realizuje Úrad vlády SR. Na Slovensku bolo takto vytypovaných 30 obcí, ale príprava, ktorej základným predpokladom je vysporiadanie pozemkov v intraviláne obcí, je zatiaľ čitateľná v 10 obciach. Z okresu Prešov ide konkrétne o obec Svinia a Hermanovce. Účastníci konferencie ich navštívili a mali možnosť urobiť si vlastný názor.
Faktom je, že zatiaľ čo v začiatkoch príprav sa zdalo, že proti výstavbe infraštruktúry a následne novej osady Borový kút sú len dedinčania, napokon sa záporné hlasy ozvali aj spomedzi osadníkov.
"Návšteva Svinej a Hermanoviec ma vrátila do reality. Kladiem si otázku či to, čo im ponúkame, je naozaj to, čo očakávajú. Vo Svinej nechcú byť izolovaní, chcú sa zmiešať s majoritným obyvateľstvom. To sa asi nedá. V každej lokalite sú isté rozdiely a samosprávy musia zvážiť okolnosti," uviedla počas konferencie splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity Klára Orgovánová.
Etnograf Arne B. Mann zo Slovenskej akadémie vied, ktorý na konferencii prednášal o histórii osídľovania Rómov na Slovensku, pripomenul niekoľko zásadných faktov.
"Od 18. storočia osídľovali miesta blízko potokov, na poľnohospodárskej pôde nehodiacej sa na využitie, v opustených baníckych kolóniách, prípadne okolo komunikácií. Vytvárali izolované sídelné jednotky," uviedol a pripomenul špecifikum Hermanoviec, kde je osada doslova na ostrove a podľa jeho slov sa nemá šancu rozrastať. Zdôraznil tiež, že sociálno-kultúrna úroveň Rómov vždy úzko súvisela s tým, aké vzťahy mali s majoritnou spoločnosťou.
Spomenul obdobie násilného a organizovaného presídľovania Rómov do Čiech a jeho dôsledky, prípadne likvidovanie osád v minulom režime a sťahovanie do bytoviek. Všetky tieto zmeny znamenali kultúrny šok, na ktorý neboli pripravení. Preto obydlia devastovali. Zariadenie kuchýň a kúpeľní považovali za nepotrebné a predali ich, vo dverách vyrezali otvor pre psa a podobne.
"Všetko so všetkým súvisí, ale Rómovia v 20. storočí prekonali toľko životných zmien, ktoré majoritná spoločnosť spracovávala 200 až 300 rokov."
Upozornil tiež na pozitívne príklady, kde sa Rómovia vyrovnali s bežným štandardom.
"Kultúra bývania je v tých lokalitách na obsahovo inej úrovni. Nevie sa o nich, lebo tam novinári nejdú," dodal Arne B. Man.
Medzi pozitívne príklady zaradil v našom okrese napríklad Žehňu, kde si Rómovia sami stavali domy a dostávali za prácu plat. Osada síce nie je dokončená, ale k domom majú odvtedy iný vzťah, ako tí, ktorí ich dostali. Podčiarkol, že každej zmene by mala predchádzať dôsledná sociálno-psychologická analýza.
Pavol Giller z ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR v diskusii poznamenal, že by sa malo prihliadať aj na to, kde chcú žiť Rómovia, alebo kde majú svoje citové väzby.
"Programy a projekty by sme mali smerovať tak, aby mali možnosť výberu," povedal P. Giller.
V súvislosti s prichádzajúcimi voľbami sa hovorilo aj o faktickej nemožnosti výkonu volebného práva pre osoby, ktoré nie sú nikde prihlásené na trvalý pobyt. Získanie voličského preukazu je totiž závislé od preukázania trvalého pobytu, čo je u mnohých Rómov problematické.
V diskusii o podmienkach dobrého spolunažívania Rómov a Nerómov sociologička Iveta Radičová zdôraznila, že projekty vybavenosti rómskych osád by sa prednostne mali realizovať v obciach, kde základná infraštruktúra existuje aj v častiach, kde žije majoritná spoločnosť. Upozornila, že v opačnom prípade hrozí riziko sociálnych konfliktov.
V závere splnomocnenkyňa Vlády SR K. Orgovánová prezentovala Komplexný rozvojový program rómskych osád, ktorý vláda schválila v apríli tohto roku.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
