zastrešujúcej projekt priemyselného parku. Hneď na to, vyplávali na povrch informácie týkajúce sa značného napätia vo vzťahoch niektorých zainteresovaných strán, čím dali verejnosti na chvíľu signál, že scenár projektu pravdepodobne definitívne zamrzne na mŕtvom bode.
Podľa posledných informácií, ktoré náš denník získal od predsedu regionálnej pobočky Neformálneho ekonomického fóra Hospodárskeho klubu Poprad-Tatry Ing. Petra Becka, sa zdá, že výstavba priemyselného parku v Poprade predsa len nebude utópiou, ale reálnou víziou s horizontom realizácie do roku 2004. "V súčasnom období prebieha proces identifikácie pozemkov a tvoria sa podklady pre založenie akciovej spoločnosti so štúdijným názvom Priemyselný park Poprad-Matejovce a.s.. Pravdepodobné akcionárske zloženie bude následovné. Najväčším z akcionárov, by malo byť konzorcium zastrešujúce spoločnosti Whirlpool Slovakia a Tatramat, s predpokladaným 60 percentným balíkom akcií. Po 20 percent podielov pravdepodobne pripadne na Združenie priemyselných podnikateľov Slovenska a spoločnosť IPEC Group," dozvedeli sme sa od P. Becka.
Podľa informácií predsedu regionálnej pobočky Neformálneho ekonomického fóra Hospodárskeho klubu Poprad-Tatry v projekte priemyselného parku zohrá svoju úlohu aj mesto, ktoré bude žiadať vládu Slovenskej republiky o možnú 70-percentnú dotáciu na výstavbu potrebnej infraštruktúry.
Úlohou samosprávy a predovšetkým jej poslancov je okrem toho navŕšiť rozpočet mesta tak, aby reálne dokazoval schopnosť Popradu odfinancovať vstupnú investíciu v objeme približne 30 percent predpokladaných prostriedkov. Protislužbou za túto agilitu má byť zvýšenie ratingu mesta a vytvorenie niekoľkých stoviek pracovných miest.
V rámci štúdií priemyselného parku sa uvažuje o jeho rozčlenení na päť osobitných zón. Prvou z nich by mal byť subdodávateľský sektor vyrábajúci predovšetkým pre potreby popradských závodov spoločností Whirlpool a Tatramat. V druhej zóne by mali byť sústredené Joint venture podniky druhého menovaného podniku. V tretej zóne majú byť sústredené samostatné podniky nemajúce priamy súvis so zakladateľskými subjektami. Koncentrovať začínajúcich malých a stredných podnikateľov má štvrtá zóna, v ktorej nájde uplatnenie aj mladý vysokoškolský potenciál, zabezpečujúci komparatívny súbor služieb pre zvyšné zóny. Ostatné pásmo má sčítať obslužné a servisné strediská. Podľa vyjadrenia Petra Becka, by minimálne prvé tri až štyri zóny mali reálne fungovať do roku 2004.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
