ľahké železničné vagóny, pričom on o tom vedel. Pohromou je fakt, že šéfom výberového konania bol jeho brat, Miroslav Dzurinda, riaditeľ divízie Železničnej spoločnosti (ŽS). Aféra sa prevalila zverejnením listu poslanca Kresánka, v ktorom apeluje na premiéra, aby sa výsledok v prospech švajčiarskej firmy prehodnotil, keďže francúzska ponuka je údajne výhodnejšia.
Ak o skutočnostiach, ktoré tvoria obsah medializovaného listu, mal predseda vlády a SDKÚ vedomosť (ako to text signalizuje), mala by ho čakať budúcnosť politickej mŕtvoly. Pokiaľ teda Slovensko chce byť normálnou demokraciou. Ide v princípe o ten istý typ prešľapu, ktorý v Nemecku pochoval napr. Helmuta Kohla.
Len o čosi lepšie by na tom premiér bol, ak si Kresánek vymýšľa. To jest v prípade, že o "pozadí pre stranu, ktoré berie GABO alternatívne a je rovnaké", nevedel. Potom Dzurindovi náleží za vlakovú kauzu "iba" politická zodpovednosť.
Z textu, ktorý prenikol do médií, vyplýva, že Kresánek sa rozhodol osloviť písomne premiéra v tom istom zmysle, v akom to už urobil dvakrát ústne, ale mal dojem, že premiér "mu nerozumie". Čiže priamo vyplýva aj to, že o "pozadí pre stranu" bol Dzurinda informovaný. On však toto popiera. Logicky - ide o kľúčový moment kauzy. Žiadny politik by nepriznal, že o "pozadí" vedel, aj keby vedel. Máme tu teda tvrdenie proti tvrdeniu, ktoré sa zvonku nedá rozsúdiť.
Kresánek neskôr ešte zmiernil, že myslel iba "politické pozadie". To je však, z jeho úst, jasný nezmysel; "Gabo", ktorého v liste trikrát spomína, je pokladník SDKÚ. Iného "Gaba" široko-ďaleko v zábere kauzy nevidieť. A čo by už s "politickým pozadím" mohol mať spoločného včerajší minister, dnešný radový poslanec a zajtrajšia politická nula?? Nedá sa svietiť; ak je nejaký Gabo v kauze rovnako (porovnateľne) dôležitý, ako sám premiér, "pozadie" môže byť jedine o financiách. Na tomto závere nič nemení, že Gabriel Palacka akúkoľvek svoju zainteresovanosť popiera.
O Kresánkovi treba vedieť, že tento bratislavský exprimátor má v SDKÚ povesť "poštára" a čelí obvineniu zo zneužitia právomocí verejného činiteľa v kauze predaja budovy na Žabotovej (KDH, Gabura, Maana, Drukos). K jeho anamnéze patrí aj kauza tendra na verejné osvetlenie (Siemens), v ktorej Kresánek vystupoval ako jeden z aktérov odposluchu, záznam z ktorého bol zverejnený. Pričom ďalšími účinkujúcimi boli Roman Vavrík (kandidátka SDKÚ, číslo 9) a - Dzurinda. Táto história (ktorá typologicky patrí tiež do čeľade ilegálneho financovania) by hovorila skôr v prospech verzie, že "poštár" tentoraz nemusel konať celkom svojprávne.
Obrana predsedu vlády nie je presvedčivá ani dôveryhodná. Útok na verného Macejka, ktorý je doslova a do písmena jeho politickým dieťaťom, je predzvesťou krivého plánu: Z kľúčovej otázky nelegálneho financovania a korupcie sa usiluje previesť ťažisko kauzy do polohy miernejšieho prehrešku - lobingu v prospech jedného z účastníkov tendra. Zavinenie ministra dopravy, za ktoré má pykať stratou funkcie, je podľa Dzurindu v tom, že pol roka bráni realizácii výsledku výberového konania. A premiér sa tvári, že má dôkazy o korupčných (korupciou smrdiacich) dôvodoch Macejkovho lobovania, s ktorou agendou už dokonca obťažuje aj GP.
Škaredou dierou tejto koncepcie ale je, že Macejko má dobrú obranu - nález NKÚ. Názor Stahlovho úradu skôr naznačuje, že minister dopravy by zaslúžil metál za ochranu verejného záujmu. Takisto jeho návrhy na riešenie situácie sú dôveryhodnejšie: Nezávislý súdnoznalecký posudok, prípadne zrušenie tendra a nový pod réžiou inej vládnej garnitúry. Na toto má premiér veľmi slabú repliku; musí sa preskúmať, či NKÚ zasahoval do výberového konania oprávnene. A premiér vôbec nepripúšťa možnosť skrečovania pofidérneho tendra a vyhlásenia nového, čo je štandardný manéver v takýchto situáciách. Isteže, Macejko nemusí byť bez viny, momentálne však skôr vyzerá na rituálnu obeť.
A teraz najpodstatnejšie: Ak by aj ťah premiéra nebol krivý a v spore s Kresánkom mal úplnú pravdu, i tak na ňom leží najvyššia politická zodpovednosť. Po prvé, normálny premiér nenechá svoju rodinu sedieť vo výberových komisiách na miliardové zákazky. Ešte ani keby bol milý príbuzný nepoškvrnený svätec. Ak toto niekto nechápe, je veru taký hlúpy, že ako predseda vlády sa stáva bezpečnostným rizikom. Po druhé, čím väčšmi by Dzurinda mal pravdu v spore s Macejkom, tým vyššia je jeho zodpovednosť. Presadil ho totiž do vlády navzdory KDH, ktoré malo právo na tento post, vyložene ako osobnú nomináciu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
