Finance, ktorá je vo väzbe od júna 1999, o ďalší rok. Vyšetrovací spis, ktorý má 16-tisíc strán, študuje predseda senátu Krajského súdu v Košiciach, ktorému bol pridelený krátko po tom, čo ho ´kraju´ postúpil Okresný súd Košice I, pretože v uvedenej veci nebol príslušný konať.
Prokurátor obžaloval 38-ročnú Košičanku z pokračujúceho trestného činu podvodu, ktorým spôsobila škodu veľkého rozsahu. Uvedeného skutku sa mala dopustiť v období od januára 1996 do mája 1999, keď v pobočkách firmy v Košiciach, Banskej Bystrici a Bratislave prijala na základe zmlúv o tichom spoločenstve vyše 398 miliónov korún. Poškodeným pritom sľubovala 36 až 62-percentný ročný výnos.
Podľa obžaloby s takto získanými finančnými prostriedkami nepodnikala, ale používala ich na vyplácanie výnosov z predchádzajúcich zmlúv a tiež pre osobnú potrebu. Medzi jej klientov patrili menej, ale i veľmi solventní ľudia, o čom svedčí skutočnosť, že sa našiel aj taký, čo jej zveril 10 milónov!!!
Zrejme bohatý príliv peňazí do firmy, vnukol pani Dobroslave myšlienku, aby čas od času obdarovala aj svojich spolupracovníkov a blízkych, pričom nezabúdala ani na seba.
Obžalovaná necíti žiadnu vinu. Bráni sa tým, že vklady klientov použila na poskytovanie pôžičiek podnikateľom, ktorí ich však nesplácali… A nemálo, presnejšie okolo 20 miliónov, ju stála i reklama, rozbehnutie záložne a podobne. Tvrdí, že keď sa v roku 1998 dostala do problémov, výnosy tichých spoločníkov bola nútená vyplácať z vkladov tých nových.
Čo je však pre veriteľov najsmutnejšie, z peňazí, ktoré vložili do pofidérnej firmy, nezostala ani koruna. To, čo sa podarilo zachrániť, je zariadenie kancelárie, auto, koniareň a jazdecká hala. Takže, aj po speňažení uvedeného hnuteľného i nehnuteľného majetku to bude len torzo zo 100 tisíc korún, čo je priemerný vklad jedného klienta. Zdá sa však, že poškodení klienti si budú musieť vymáhať škodu, ktorá im vznikla, v občiansko-právnom konaní, resp. dať návrh na začatie konkurzného konania, ako sa to stalo vo väčšine nebankových inštitúcií, ktoré "padli".
Z dobre informovaného zdroja sme sa totiž dozvedeli, že súd nepripustí poškodených do trestného konania. To znamená, že senát rozhodne len o tom, či je Dobroslava K. vinná, resp. o treste, nie však o náhrade spôsobenej škody, ktorá vznikla poškodeným. Umožňuje mu to paragraf 44 ods. 2, Trestného poriadku, ktorý hovorí: "V konaní o trestných činoch patriacich do príslušnosti krajského súdu rozhodne o účasti poškodeného súd podľa povahy prejednávanej veci." Je veľmi pravdepodobné, že k takémuto rozhodnutie súd dospel nielen kvôli zdĺhavosti konania, ale keďže ide o 2100 poškodených, vyvstávajú aj technické, personálne a ekonomické problémy.
Podľa našich informácií, v priebehu uplynulých troch rokov návrh na začatie konkurzného konania nepodal ani jeden z 2100 poškodených klientov. Nájdu sa samozrejme niekoľkí jednotlivci, čo si vymáhajú škodu v civilnom konaní, tých je však zatiaľ ako šafránu…
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.