poľnohospodári túto plodinu pestovali na približne 5 000 hektároch a teraz neprekračujú ani 400 hektárov. Nedarí sa ani založiť výrobno - obchodné združenie producentov zemiakov.
"Keby sa vytvorilo takéto združenie, možno by sme skôr vedeli dosiahnuť nejaké výsledky aj vo vzťahu k veľkým obchodným reťazcom, ktoré si diktujú podmienky a ceny, lebo na druhej strane je slabý dodávateľ s pár tonami zemiakov, ktorý nemôže výraznejšie ovplyvniť situáciu," vyjadril sa pre náš denník riaditeľ Regionálneho odboru Ministerstva pôdohospodárstva SR v Prešove Marián Košč.
Najväčším pestovateľom zemiakov v prešovskom regióne so 100 hektármi sa stal súkromne hospodáriaci roľník. Keďže aj založené združenie pestovateľov zemiakov v regióne nefungovalo, musel sa prihlásiť do podobného združenia na Záhorí.
U nás veľké poľnohospodárske podniky skôr od pestovania zemiakov upúšťajú. Príčiny tohto stavu sú známe už dávnejšie. Medzi najhlavnejšie patria nízke výkupné ceny, ktoré nezabezpečujú efektivitu výroby. Poľnohospodári svoj záujem preto presúvajú na pestovanie technických plodín. Prvé miesto medzi nimi zaujíma repka olejná, ktorej osevné plochy sa v prešovskom regióne blížia k 4 000 hektárom.
"Je tu zabezpečená stabilita trhu a ceny ako aj istota, že prvovýrobcovia dostanú časť peňazí dopredu vo forme preddavkov na chémiu, osivá a podobne. V tejto plodine sa už dostávame na hranicu 10 percent osevu, kedy už nastáva problém s vyskladaním plodín a poľnohospodárov už pomaly musíme brzdiť, hoci ekonomika pri úrode 2,5 až tri tony na hektár je preukázaná," poznamenal M. Košč.
V záujme o pestovanie sa k repke začína priraďovať horčica, o ktorú je záujem na export najmä do Poľska. Nevýhodou je, že horčica je príbuzná plodina repke a osevné plochy sa nedajú donekonečna naťahovať.
Napriek zaznievajúcim hlasom, že do prešovského regiónu nepatrí sója, rozmáha sa aj jej pestovanie. V súčasnosti ju poľnohospodári zasiali na 170 hektároch. Spolu s poľnohospodárskym družstvom Kapušany aj tu tón udávajú súkromne hospodáriaci roľníci. O rozmach pestovania sóje v prešovskom regióne sa "zaslúžila" choroba BSE, pre ktorú poľnohospodári museli vylúčiť z kŕmnych dávok mäsokostné múčky. Chovy hovädzieho dobytka potrebujú náhradu týchto komponentov a poľnohospodárom sa osvedčuje práve sója. Takže pestovateľská tradícia ustupuje pred požiadavkami trhu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
