mal vo vrecku profesionálnu zmluvu s Jókaiho divadlom v Komárne. Hral väzňa na úteku v českom filme Musíme si pomáhat, ktorý bol nominovaný na Oscara v kategórii zahraničný film. Je členom Radošinského naivného divadla, hrá v muzikáli Klietka bláznov na Novej scéne v Bratislave a bude jedným z protagonistov nového slovenského filmu Mandril.
Prezraďte recept, ako sa môže Zemplínčan dostať na dosky, ktoré znamenajú svet?
V mojom prípade je to istá zhoda okolností, aká sa živote občas prihodí. S herectvom som sa dostal prvýkrát do kontaktu v druhom ročníku priemyslovky v Košiciach. Mali sme tam herecký krúžok a mňa do neho zatiahla spolužiačka. Trikrát som sa zúčastnil festivalu Jókaiho dni v Komárne a trikrát som sa vracal s trofejou za herecký výkon. Dva dni pred maturitou som mal podpísanú profesionálnu zmluvu s Jókaiho divadlom v Komárne. Vtedy som už vedel nielen ja, ale aj moji spolužiaci i profesori, že elektrotechnik zo mňa nebude. To aj napriek tomu, že som namiesto Komárna zakotvil v Divadle Thália v Košiciach. Po troch rokoch ma na druhý pokus prijali na Vysokú školu múzických umení v Bratislave. Potom už nebolo možné cúvnuť späť.
Vo filmoch Musíme si pomáhat, v epizóde v Krajinke, Kruté radosti, hráte postavy, ktoré navádzajú k myšlienke, akoby "ten Csongor Kassai nikdy nejedol". Je skutočne taký?
Fyziognómia určite ovplyvní režiséra pri výbere herca. Skutočnosť je však taká, že ak Cs. K. dostane príležitosť na jedlo, je veľa, je ako pes! Keď je najedený, je všetko v poriadku. Najradšej mám a jem, keďže som Maďar typické slovenské jedlá, bryndzové halušky, pirohy, skrátka všetko tradičné slovenské. Mám rád aj palacinky. Jedno, čo neznášam, je akákoľvek pečeň, v akomkoľvek stave. K jedlu si najradšej dávam víno, červené i biele.
To nie je prekvapenie, pretože pochádzate z Tokajskej vinohradníckej oblasti. Aký je teda váš vzťah k vínu a k tomu, čo k nemu patrí, k ženám?
Kým som bol doma, nemal som nejaký blízky vzťah k vínu. Zlákalo ma, až keď som prišiel do Bratislavy. Mám radšej biele ako červené vína. V každom prípade si nemyslím, že o ženách platí to isté, čo o víne, že čím staršie víno, tým lepšie. Je však rozdiel medzi ženami. Mama je každému, aj mne drahá v každom veku. Tu to okrídlené príslovie neplatí. U ostatných mi v podstate nezáleží na tom, či sú blondínky, červené, čierne. Prvoradým mojim kritériom je temperament. Osobitnú kategóriu tvoria kolegyne z divadla. Tam platí to známe, čo je doma...
Hrali ste s Annou Šiškovou (Musíme si pomáhat) i Vilmou Cibulkovou (Krajinka). Sú to príťažlivé ženy, ktoré vám nejeden muž závidel. Aké sú v skutočnosti?
Sú krásne. Slovenský, ale aj český film to nie je Hollywood s miliónovými vizážistami, ktorí urobia z tuctovej ženy krásavicu. Je to naše šťastie, že slovenské herečky sú krásne aj bez pudrov a krémov. Aj v Radošinskom naivnom divadle máme krásne herečky, nebudem ich menovať, aby som niektorú z nich náhodou nevynechal. V tomto smere je Slovensko bohatou krajinou. K tej závisti len toľko, že som si nikdy pri filmovaní nepomyslel, že mi niekto môže závidieť, aj keď to "milou" závisťou. Na javisku alebo pred filmovou kamerou je to tvrdá robota. Tých "šteklivých" filmov v mojej kariére nebolo veľa a preto mám ešte ďaleko k pikantným historkám.
Slovenskí herci, vrátane vás, dostávajú v českých filmoch veľa príležitosti, čím to je dané?
Podstata je v ekonomike a v tom, že sme dobrí (so šibalským úsmevom). U našich susedov vzniká ročne niekoľko filmov a kurz našich hercov je tam naďalej vysoký. To je dôkazom, že máme schopných umelcov, ale chýba finančné zázemie na tvorbu filmov. Verím, že sa tento stav čoskoro zmení. Zatiaľ nám neostáva nič iné, len to, že s českými filmármi si "musíme navzájom pomáhať".
Blížia sa divadelné prázdniny. Ako ich strávite? Čo vás čaká v novej sezóne?
Ešte 28. júna hrám s radošincami. V lete ma čaká filmovanie českej rozprávky Čert ví proč a potom si chcem aspoň dva týždne oddýchnuť. Neviem, kde to bude, ale budem skutočne len oddychovať. V novej divadelnej sezóne budem okrem Radošinského naivného divadla ďalej účinkovať v Bednárikovej Klietke bláznov na Novej scéne. V auguste sa začína na Slovensku nakrúcanie nového slovenského filmu s pracovným názvom Mandril, kde mám zaujímavú rolu. Bude to prvý slovenský akčný film z atraktívneho prostredia nočného podniku, v produkcii Rudolfa Biermana.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
