počas letnej turistickej sezóny realitou aj na Spiši.
Konkrétne, na vlastnej koži to zažívajú turisti prichádzajúci za prírodnými krásami do Národného parku Slovenský raj. Bohatú návštevnosť po svojom totiž využívajú Rómovia žijúci v osade Letanovský mlyn. Jednoducho povedané, niektoré rómske deti žobrú.
Obyvatelia osady okrem toho spôsobujú starosti Správe Národného parku Slovenský raj aj nelegálnymi výrubmi vzácnej drevnej hmoty. Tú následne využívajú ako palivo. V marci toho roku si zase piati letanovskí Rómovia - jeden maloletý, traja mladiství a jeden dospelý - trúfli na turistu so sekerou v ruke.
"My sme za poslednú dobu nezadokumentovali žiadne prípady súvisiace s obťažovaním návštevníkov Slovenského raja," povedal nám riaditeľ Obvodného oddelenia Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi kpt. Mgr. Milan Grečko.
Ako dodal, zatiaľ nevidí žiadnu hrozbu pre turizmus v tejto oblasti zo strany miestnych Rómov. "Určite ale varujúcim výkričníkom je marcové prepadnutie amerického turistu," dodal M. Grečko. Adresátom sťažnosti na žobrajúce rómske deti však bol v tomto prípade Obecný úrad v Letanovciach. "Prednedávnom v obci parkovali štyri poľské autobusy. Dostali sme informácie, že deti v okolí autobusov obťažujú Poliakov a žobrú," informoval nás o konkrétnych poznatkoch letanovský starosta Michal Urban. Najväčší problém starosta vidí v tom, že o spomínaných detských žobrákov nejavia rodičia záujem a vôbec im nespôsobuje starosti otázka, ako ich deti trávia deň. "Kritická situácia nastáva, keď objektom záujmu malých Rómov sú cudzí turisti. Tí totiž nie sú znalí miestnej situácie a väčšinou reagujú so strachom. Čo sa týka domácich, tí na malých Rómov zaútočia verbálne, deti sa zľaknú a ujdú," popísal M. Urban.
Letanovský starosta riešenie spomínaného problému však vidí v komplexnom zásahu do rómskej osady. Ide konkrétne o jej presťahovanie mimo Slovenského raja. Ten istý názor zastáva aj Správa Národného parku Slovenský raj a občianske združenie Zachráňme Letanovský mlyn.
O tom, že zo strany rómskych detí nejde o žiaden výnosný premyslený biznis, ale o neorganizované žobranie ako sprievodný jav chudoby svedčí aj pohľad na osadu. Tá totiž pripomína skanzem svet drevených chatŕč. Ich obyvatelia na začiatku 21. storočia, kedy sa už lieta do vesmíru vo svojom každodennom živote nepoznajú takú vymoženosť ako elektrina. Absentujúcim javom sú aj akékoľvek inžinierske siete či infraštruktúra.
O nedostatočnej hygiene zase svedčí jeden zdroj vody nachádzajúci sa na začiatku osady a približne štyri latríny pre päťsto až tisíc obyvateľov. Ich počet nie je presne daný, pretože pravdepodobne polovica z nich v osade býva neprihlásená. Hlavný podnet, ktorý vedie deti k žobraniu však predstavuje nulovú zamestnanosť ich rodičov s výnimkou verejnoprospešných prác.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
