všetko zdolala. Postupne rozhovory ostrejšie hrany obrúsili. Včera už Martin Trančík (na fotografii) išiel predpoludním na tréning a popoludní sa hotoval podpísať trojročnú zmluvu (jej dĺžka bola spoločným želaním oboch strán) so Slovanom Bratislava. Tehelné pole bude teda novým pôsobiskom futbalového brankára, ktorý dva a pol roka odvádzal dobré služby v Tatrane Prešov. Na vysvetlenie neutiekol z korábu, ktorý sa rozdrúzgal. Bez ohľadu na to, či by sa boli Šarišania udržali medzi elitou, bol už pred pár mesiacmi rozhodnutý zmeniť prostredie.
"Definitívne som k tejto myšlienke prišiel v zimnej prestávke, keď som sa od funkcionárov nedočkal návrhu na predĺženie angažmán. Okrem toho cítil som, že situácia v klube nesmeruje k lepšiemu, skôr naopak." Pôvodne mal tento gólman zamieriť už po piatom jarnom kole na Ukrajinu, kde mal o jeho služby záujem Charkov, ale v Tatrane sa postavili na zadné, nedošlo k dohode medzi klubmi a tak ešte predsa zostal do konca ročníka na východe. "Mal som viaceré možnosti, kam zamieriť v tomto období. Okrem slovanistického návrhu bol v hre stále i Charkov a jeden maďarský celok, ktorého názov ani neviem. Uprednostnil som ale belasý dres." Nie je ťažké zistiť, prečo to Martina ťahalo k Dunaju. Je totiž rodákom z Bratislavy, s futbalom začínal práve v Slovane a vždy sa do jeho radov túžil raz vrátiť. "Po siedmich rokoch sa teda ocitnem tam, kde som kedysi naštartoval svoju kariéru," komentoval svoj závažný krok 26-ročný ochranca svätyne, ktorý zabraňoval gólom v Púchove, Trenčíne (vojenčina), Prievidzi a Prostějove, odkiaľ prestúpil do Tatrana.
Už pred príchodom do Bratislavy mu funkcionári naznačili, čo ho čaká. "Viem, že Prole do svojho zranenia si počínal medzi žrďami výborne a bolo mi povedané, že o tom, kto bude prvým gólmanom, sa rozhodne medzi nami na základe výkonov v príprave." V Prešove ako novic si musel tiež získať pozíciu, ktorá ho pasovala do roly jednotky. "Takáto konkurencia neznamená pre mňa nič nové. Boj o flek je stálym údelom každého brankára," pripomenul Trančík, ktorý mal však v predošlom pôsobisku spravidla vyárendovaný neochvejný flek.
Po túlaní sa po Slovensku i Čechách sa mu odnechcelo znovu nadväzovať na kočovný spôsob života a povedal si, že dobré by bolo zostať konečne v rodisku. Zhodou okolností na Tehelné pole prichádza i nový tréner Dušan Radolský. "Tiež ma to prekvapilo, veď som čítal, že vo funkcii zostane Svoboda. Radolský ma ešte neviedol, sám som zvedavý na jeho metódy." Je zaujímavé, že z kádra, ktorý je v Slovane teraz, Martin hral iba s Puchnerom a Peckom. "Viac je tých, s ktorými som predtým sedel v prešovskej šatni so Šlahorom, Šestákom, Marekom Petrušom, Bednárom. Je to paradox , ale je to pravda."
Napriek rozpačitej rozlúčke s východom staronová tvár v Bratislave o svojej ére v Prešove hovorí v dobrom. "Som vďačný Tatranu za to, že som dostal šancu chytať a hlavne vtedy, keď som si myslel, že s veľkým futbalom je v mojom prípade koniec. Mrzí ma však, že to takto nevydarene skončilo a moje meno bude tiež pri zostupe spomínané. V Prešove som ale dozrel, najviac som bol v akcii práve tu. Najkrajšie bolo obdobie dva mesiace po mojom príchode, keď som sa začal objavovať sústavne v bráne. Vtedy bol pri kormidle Mikuláš Komanický, dosť sme vyhrávali a tvorili sme solídnu partiu. Aj potom to síce nebolo zlé, no neskôr, keď sa ujal kormidla Jindřich Dejmal, ekonomická situácia bola neúnosná. Nesúhlasím však s tým, čo sa objavuje v médiách, že Dejmal zavinil pád..."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
