to najvyšší medziročný prírastok za posledné štyri roky," zhodnotil vývoj Štatistický úrad.
Rast životnej úrovne je však len dočasný a po voľbách sa asi prudko spomalí, pričom ekonómovia nevylučujú ani následnú depresiu. "Reálne mzdy teraz rekordne vzrástli hlavne vďaka tomu, že vláda pred voľbami nepristúpila k uvoľneniu regulovaných cien," vysvetlil priaznivé čísla Mário Blaščák, analytik Ľudovej banky.
Pri nezmenených regulovaných cenách teda vývoj životnej úrovne závisel hlavne od rastu platov. Aj tu však zaúradoval štát. Veľmi zavážilo napríklad celoplošné zvyšovanie miezd v zdravotníctve. Podľa štatistiky sa sumy na výplatných páskach lekárov a zdravotníckeho personálu zvýšili o pätinu. Zamestnancom sociálnej sféry zvýšili platy o 11 percent.
"S najväčšou pravdepodobnosťou sa budúci rok situácia znova obráti a k deregulácii cien dôjde. Tým sa zvýši inflácia, čo sa negatívne odrazí na reálnej mzde každého z nás," predpovedá analytik. "Zmena reálnych miezd sa bude budúci rok pohybovať v intervale od -1,3 do +0,1 percenta," dodal Blaščák.
V prvom štvrťroku suverénne najviac zarobili zamestnanci bánk a poisťovní. Ich priemerné mesačné platy presiahli 24-tisíc korún. S veľkým odstupom ich nasledujú plynári, elektrikári a vodári s takmer sedemnásťtisícovou priemernou mesačnou mzdou. Na treťom a štvrtom mieste sú baníci v tesnom závese za pracovníkmi realitných agentúr.
Naopak, najmenej zarábajú sociálni pracovníci a poľnohospodári. V obidvoch oblastiach je priemerná mesačná mzda nižšia ako desaťtisíc korún. Celoslovenský priemer za všetky odvetvia hospodárstva odhalil, že priemerný plat v prvom štvrťroku dosiahol 12 287 korún.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
