koncert a založiť z toho tradíciu sa, zdá sa, v stredu večer osvedčila. Ako prvý akustiku starých hradieb ošacoval sám Peter Nagy, hoci len komorne, so svojou gitarou.

"A viete, že som nevedel ako sa na dnes večer obliecť,?" oslovil asi päťdesiatčlenné obecenstvo.

"Ja nie som ako Habera, ktorý je stále a pri každej príležitosti prvotriedne oblečený, nikdy mu napríklad nechýba sako od Armaniho. Chcel som byť ako on, dať si na sebe záležať, ale Armaniho sako som nezohnal," krčil plecami Peter, mimochodom, odetý v zaujímavých džínsoch, ako nám prezradil, priamo z Bangkoku.

Svojou spontánnosťou si tak rýchlo získal publikum. To mu už čoskoro kontrovalo rytmickým potleskom a speváckym sprievodom. Minikoncertík pozostával z klasických Nagyových hitov ako Bosorkine slzy, Aj tak sme stále frajeri, Sám s nohami na stole, nechýbala Kristínka ako prídavok a množstvo ďalších.

"Vidím že medzi nami sedia i deti. Niektoré dokonca už fúzaté," špásoval Peter utrúsiac ďalší zo série dvojzmyselných vtipov, demonštrujúc tak, že on si už veru ilúzie o mladej generácii nerobí. "Mám trinásťročného syna. To, čo on nosí domov, by som nerozprával ani v krčme pred kamarátmi," podotkol, uvedúc tak dve symbolické piesne o "zebre" a "blchách" na počesť detského poslucháča.

V rámci rozprávania medzi skladbami pospomínal i na svoje študentské časy z obdobia, keď ešte drel lavice univerzity v Prešove, pri tejto príležitosti odzneli prebraté evergreeny klasikov "amerického sna". V duchu hesla "všetci sme jedna veľká rodina" a zvlášť tu, na východe, "še co to i pohutorelo" a ani sme sa nenazdali, spevák poďakoval už ozaj definitívne.

"Hralo sa mi výborne a to najmä vďaka publiku, ktorému sa podarilo vytvoriť veľmi spontánnu, príjemnú atmosféru," ocenil nezvyčajné priestory a kvalitný zvuk Peter po koncerte.

Zaujímalo nás ešte, ako strávi letné dni.

"Chystám sa na dovolenku do Thajska, kde sa budem venovať svojej vášni - fotografovaniu. Fotím už štyri roky, všetko, čo ma zaujme. Prírodu, ľudí. Zvlášť v Thajsku sú veľmi krásni ľudia, usmievaví, pozitívni. Veď bodaj by nie, budhisti," smial sa Peter, ponáhľajúc sa za sestrou a mamou, ktoré nemôže pri návšteve Košíc obísť.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.