Prakticky počas celej sezóny hralo o záchranu pätnásť mužstiev. Dvadsaťbodový náskok postupujúcej Čane hovorí jasnou rečou. Trebišovčania okupovali dlho trinástu priečku, aby napokon obsadili tretiu priečku. V jarnej tabuľke však skončili o bod za vedúcou Čaňou. V Trebišove počas zimnej prestávky prišiel ku kormidlu staronový tréner Štefan Voroňák (na snímke), ktorý od víťazného zápasu s Čaňou neprehral so svojím mužstvom v posledných ôsmych zápasoch ani raz. "Po jesennej časti to nevyzeralo veľmi ružovo. My sme museli doma jednoznačne vyhrávať a ešte aj zvonku priniesť nejaké body, čo bolo náročné na psychiku hráčov. Preto sme neprodukovali oku lahodiaci futbal, podstatné však boli body. Postupne sa nám začalo dariť i na súperových ihriskách, keď zo siedmich zápasov sme dvakrát prehrali, trikrát remizovali a dvakrát sme vyhrali, čiže sme získali deväť plusových bodov," glosoval nedávno skončený ročník lodivod Slavoja Trebišov Štefan Voroňák. Počas neúspešnej jesene sledoval tento tréner trebišovských futbalistov len z tribúny ako divák a postrehol, že príčinou zlých výsledkov bolo predovšetkým nepremieňanie gólových príležitostí. Doma stratili Trebišovčania osem bodov a jediný bod vydolovali na ihrisku Krásnej nad Hornádom. Mužstvo sa herne trápilo a prišla naň kríza so zlým umiestnením. Ešteže v odvetnej časti zaznamenali trebišovskí futbalisti výsledkový a herný vzostup, po ktorom sa i hra začala náročnému fanúšikovi viac páčiť. "K spokojnosti s hernou činnosťou máme ešte dosť ďaleko. Určite vieme zahrať I lepší futbal. Vidieť to na tréningoch, kde chlapci riešia niektoré situácie oveľa lepšie ako v samotných stretnutiach. Takmer do každého stretnutia sme išli s cieľom nedostať prvý gól, najmä na domácom trávniku. Vychádzali sme z dobrej defenzívy. Nechceli sme príliš otvárať hru, čo potom viedlo k tomu, že ten herný prejav nebol efektný, myslelo sa len na zisk bodov," mienil tréner Slavoja. A naozaj s obrannou formáciou na čele s brankárom Petrom Falatovičom a zimnou posilou Mariánom Timkom vládla najväčšia spokojnosť. Veď za Falatovičovým chrbtom skončilo najmenej gólov spomedzi všetkých treťoligových mužstiev - 25, čo ocenili i zostavovatelia Jedenástky roka VsFZ. Mladý trebišovský brankár svojimi dobrými výkonmi nedal šancu náhradnému gómanovi Cverňákovi. "Možnože sme ho mohli postaviť v niektorých stretnutiach, no držím sa zásady, že keď brankár nerobí väčšie chyby, netreba ho striedať aby nevyšiel z formy. Obrana je skúsená, veď okrem Timka hrali druhú ligu Borčík a Černej. Dobre brániť vie i Dorovčák a k nim sa pridali Niang, Szücs či mladý Vajda. Zaujímavé je i to, že kapitán mužstva, stopér Patrik Černej, zaznamenal až šesť gólov. Na jar však neskóroval ani raz. My sme nezahrávali ani jeden pokutový kop, zato proti nám boli nariadené dve penalty, obidve doma," argumentoval Štefan Voroňák. Zhodol sa s nami na tom, že najslabším článkom v Slavoji je záložná formácia, kde chýba tvorca či režisér hry. Trénerove predstavy nie vždy naplnil skúsený harcovník Miroslav Michalec, ktorý však častokrát nastupoval do stretnutia s nedoliečeným svalovým zranením. Ako bol tréner spokojný s útočnou činnosťou mužstva? "V útoku hrali najviac Čižmár so Sobotom, od ktorých som očakával väčšie množstvo strelených gólov. Vhodne ich dopĺňali Frajkor so Sabom, ktorý keby viac s nami trénoval, určite by bol v základnej zostave." Trebišovčania nielenže splnili cieľ zachrániť tretiu ligu ale vyskočili v tabuľke na bronzovú priečku, na ktorú mali chúťky i Michalovčania. Tréner Voroňák veril v záchranu, no o treťom mieste sa mu ani nesnívalo. Tradícia velí, že v Trebišove by sa mohli opäť pokúsiť pomýšľať nad vyššími ambíciami, pravda, pokiaľ to dovolia ekonomické podmienky a káder mužstva sa vhodne doplní. "I z tohto kolektívu dvajatraja hráči určite vypadnú, ale naše ciele ostávajú nezmenené. Musíme spraviť vhodnú obmenu, doplniť mužstvo na jednotlivých postoch. Marián Timko sa nikdy netaji
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
