dve až tri klamstvá s cieľom pôsobiť sympaticky alebo kompetentne. Uviedli to americkí psychológovia v časopise Basic and Applied Social Psychology.
"V rámci bežnej konverzácie ľudia povedia značné množstvo klamstiev. Nečakali sme, že klamstvá sú tak rozšírené," povedal Robert Feldman z University of Massachusetts v Amherste.
Feldman a jeho kolegovia filmovali skrytou kamerou rozhovory medzi 121 dvojicami dobrovoľníkov. Dvom skupinám účastníkov povedali, aby sa snažili pôsobiť sympaticky alebo kompetentne. Tretia skupina nedostala žiadne osobitné pokyny. Dobrovoľníkov potom konfrontovali so záznamami a vyzvali ich, aby povedali, na ktorých miestach rozhovoru partnerovi nehovorili pravdu.
Ukázalo sa, že 60 percent všetkých účastníkov aspoň raz klamalo, v jednom rozhovore boli priemerne dve až tri klamstvá. Muži a ženy klamali rovnako často, ale s inými zámermi. Zatiaľ čo ženy chceli dosiahnuť, aby sa partner cítil dobre, muži väčšinou klamali preto, aby sa sami prezentovali v dobrom svetle. Závažnosť klamstiev siahala od vyjadrovania falošných sympatií po tvrdenie, že dotyčný je hviezdou rockovej skupiny.
Podľa Feldmana boli aj samotní účastníci prekvapení, ako často nehovorili pravdu. Korene treba hľadať v detstve. Deti sa na jednej strane učia, že klamať sa nesmie, ale na druhej strane sú konfrontované so situáciami, keď sa dospelý z úcty teší z nechceného darčeka k narodeninám.
Autor: Amherst (TASR)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
