presviedčal nás mladý huslista s výzorom tenisového hráča.
V športovom puzdre cez plece však nosí namiesto rakety husle, ktorých cenu radšej nikomu neprezradí. Svedčí o nej skutočnosť, že si ich nikdy nenecháva v hotelovej izbe. Pavel Šporcl, absolvent newyorskej Brooklyn College v triede virtuóza Itzhaka Perlmana, a potom Juilliard School u Dorothy DeLay, sa predstavil v Košiciach ako hosť koncertného turné Štefana Margitu. Spôsobil v publiku spočiatku mierny šok. Medzi hráčov Pražského komorného orchestra, oblečených v gala, vybehol totiž v červenom tričku s pirátsky uviazanou šatkou a v džínsovej súprave. Po prvých taktoch mu však odpustili aj tí najkonzervatívnejší. On totiž nielen vyzerá, ale aj hrá.
Stáva sa, že konzervatívnejší kolegovia protestujú?
- Áno. Občas. Napríklad pri koncerte otváracej sezóny Českej filharmónie. Umelecká rada filharmonikov mi tlmočila, že si orchester neželá, aby som hral v šatke. Povedal som im: Buď budem hrať so šatkou, alebo vôbec nie. Ale nebolo to preto, že by som sa zaťal. Jednoducho si za tým stojím. Mám za sebou úspechy v podobe mladých ľudí v sálach. Mnohí si totiž myslia, že to robím iba kvôli médiám a publicite, aby sa o mne písalo. Keby som si náhodou na jeden koncert nevzal šatku, dal by som im za pravdu. Takže som jednoducho nemohol ustúpiť. Svojím spôsobom som teraz vyhral.
A koncert?
- Bol úžasný. A kritikom som ukázal, že si za tým stojím. Stúpol som u nich. Necítil som nič zlé ani zo strany hráčov. Boli ku mne dobrí a dirigent Aškenazy bol veľmi fajn. Pýtal sa ma, lebo som bol kockovaný ako šachovnica, či si spolu zahráme niekdy šachy. Atmosféra bola úžasná, takže neviem, ako to vôbec všetko vzniklo.
Spomínali ste, že šatka nie je pre imidž. Tak prečo potom?
- Dal som si za úlohu, že prilákam do koncertných sál hlavne mladých ľudí. Čo sa mi celkom darí, a to ma veľmi teší. Oni väčinou vedia, že klasika jestvuje, ale majú mylnú predstavu, že ide o niečo strašne vážne a nezáživné. Potom prídu na koncert, možno náhodou, a zistia, že sa to celkom dá počúvať a môže to dokonca byť aj zábavné. Keď vidím, že v publiku sedia mladí ľudia, som nadšený.
Nazdávam sa, že si ich získate skôr, ako začínate hrať. Svojím nekonvenčným výzorom.
- Isto. Keď chodia na koncerty, už o tom vedia, akurát netušia, akej farby si práve vezmem šatku.
Máte to rozdelené podľa nálady, akú šatku si práve zoberiete?
- Skôr podľa skladieb. Každú totiž cítim farebne. Mám aj čiernu a tú nosím iba v prípadoch, keď je to príliš V. I. P., hodil by sa frak, sú tam všetky tie celebrity a lístok stojí 1 500. Za najserióznejšiu považujem čierno-bielu, v ktorej som koncertoval s Českou filharmóniou. Tá má najväčší úspech. A dokonale pristane aj k Dvořákovej hudbe.
Koľko ich máte?
- ´Fanynky´ sú dobrým zdrojom. Mám ich 110. Občas sa nezdržím. Keď nejakú zaujímavú vidím v obchode, kúpim si ju.
Súdiac podľa počtu šatiek, ´fanyniek´ máte veľa. Prečo ste ešte stále slobodný?
- Hľadám.
Nemrzí vás, že imidž je niekedy pre ľudí dôležitejší ako všetko ostatné?
- Doba je už taká. Nič sa s tým nedá robiť.
Je rozdiel koncertovať v Čechách a na Slovensku?
- V krajinách, kde ma nepoznajú, musím stále dokazovať, že som naozaj najlepší. Zatiaľ čo v Čechách si to dokazujem iba sám sebe. A, samozrejme, všetkým tým muzikantom a kritikom. Ľudia už väčšinou vedia, na koho idú. V cudzine to tak nie je. Takže sú trochu šokovaní, keď sa objavím. Čakajú totiž nejakého ´frakúnika´.
Poznáte vôbec niečo také, ako je tréma pred náročným vystúpením?
- Nie som nervný typ, takže som úplne v pohode. Niekedy mi robí problém, iba ako si uviazať šatku, aby poriadne sedela na hlave. Horšie je to potom po koncerte. Vydám zo seba všetku energiu a som vždy K. O.
Aký bol tento hudobný rok?
- Zažívam každý deň niečo pozitívne. Teším sa na každý koncert. Keď sú okolo fajn ľudia, je to dobré. Mal som turné v Nemecku a v Španielsku. Tam to bolo obzvlášť zaujímavé. Sprevádzal ma totiž orchester zložený z pätnástich žien. Boli to veľmi pekné dni. Keď skončíme šnúru koncertov so Štefanom Margitom, teším sa na júl. Konečne si totiž urobím dovolenku. Ešte neviem kde. Ako sa poznám, rozhodnem sa na poslednú chvíľu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
