Nezradil som Prešov, ako o tom hovorí nasprejovaný nápis pri Dóme sv. Mikuláša
V dvoch veľkých analýzach na stránkach Prešovského denníka Korzár sa mohli čitatelia dočítať o tom, aký konfliktný človek je súčasný primátor Prešova Juraj Kopčák.
Po prečítaní prvej analýzy s názvom Kto prevezme v decembri primátorské žezlo v Prešove?, ktorá bola uverejnená 24. apríla, som nereagoval, pretože som celý príspevok vnímal ako názor autora.
Po zverejnení celostránkovej analýzy s názvom Ako sa z niekdajších spojencov Juraja Kopčáka stávajú nezmieriteľní rivali, 6. júna, som sa rozhodol reagovať. Keďže argumenty autora sa v obidvoch spomenutých príspevkoch čiastočne opakujú, budem sa držať línie druhého v poradí.
"Kopčák verzus Čarnogurský." V živote som sa s pánom Čarnogurským nepohádal. Rovnako, ako mnoho iných politikov, ale aj nepolitikov som sa nestotožňoval s mnohými jeho reakciami, postojmi a názormi. Nikdy som mu neupieral právo správať sa tak, ako sa správa. Z toho, ale pre mňa nevyplývala povinnosť hájiť ho za každú cenu a v rozpore so svojimi názormi a svedomím tvrdiť, že hnedé je zelené. Keď som spolu s desiatkami členov KDH podpisoval Prešovskú výzvu, nikto z nás nemal v úmysle útočiť na predsedu KDH, nikto nechcel nikoho zvrhnúť ani dosadiť. Upozorňovali sme na neduhy, ktoré existovali a zodpovední v centrále KDH na výzvu reagovali tak, ako reagovali. Nakoniec pán Čarnogurský, bez asistencie Kopčáka prestal byť predsedom KDH. Všetko, čo sa vtedy stalo, bolo "požehnané" okresným predsedníctvom KDH, v ktorom som mal svoje miesto. Podstatná časť spomínaného predsedníctva vystúpila z KDH a vstúpila do SDKÚ. Na vzniku SDKÚ som participoval rovnako, ako desiatky iných, takých, ktorí nakoniec do SDKÚ nevstúpili, ale i takých, ktorí tam dodnes aktívne pôsobia. Pred viac ako dvoma rokmi to bola otázka pretrvania vlády, nie naplnenie ambícií jednotlivcov. Osobne som žiadnu ambíciu nemal. Bol som primátorom tretieho najväčšieho mesta na Slovensku a žiadnu výhodu z toho som ani nečakal, ani nemal. Je pravda, že sa na krátky čas skomplikovali vzťahy v mestskom zastupiteľstve, i to, že som niekoľkokrát "ratoval" vo funkcii Štefana Kužmu. Nič z toho by som ale ani dnes po rokoch, pri situácii aká vtedy bola, nerobil ináč.
"Kopčák verzus Sýkora" je najobsiahlejšia časť analýzy, v ktorej je mnoho nepresností. Nikdy som nechcel byť podpredsedom ZMOS-u, a nikdy sa takouto nomináciou nezaoberali ani kolegovia primátori veľkých slovenských miest. V ZMOS-e sme chceli dosiahnuť také postavenie zástupcov miest, ktoré by korešpondovalo s počtom občanov, ktorých reprezentujú a s rozsahom servisu, ktorý menším mestám a obciam poskytujú veľké mestá. Presadzovali sme teda "vážené hlasovanie" a pravidelné striedanie starostu a primátora na poste predsedu ZMOS-u. Toto všetko nemalo nič spoločné s mojou osobou a moje návrhy do MsZ v Prešove boli vždy takto zdôvodňované. Keby mi bolo ľahostajné, že váha hlasu zástupcu Prešova pri rozhodovaní v ZMOS-e je rovnaká, ako váha hlasu starostu obce s 50 obyvateľmi, bolo by mi vyčítané, že nehájim záujmy a pozíciu mesta Prešov.
Neviem, kto očakával, že sa stanem predsedom ZMOS. Konštatovanie, že ma v tejto ambícií predbehol martinský kolega je nechutné. Všetci kolegovia vedeli,
ešte pred návrhom kandidátky, že by som takúto funkciu neprijal. Nie preto, že si neverím, že som nemal šancu uspieť, ale preto, že mám dosť práce na postoch, ktoré zastávam a nechcem nič robiť polovičato. S pánom Sýkorom sa dobre poznáme, nikdy sme si navzájom neprejavovali ani mimoriadne sympatie, ani averziu. Akceptujeme sa a profesionálne i dnes vieme vecne a nezaujato diskutovať i riešiť to, čomu rozumieme. To ale neznamená, že mám povinnosť akceptovať i to, čo mestu Prešov nepomáha, čo mesto Prešov posúva do neadekvátnej polohy.
K časti "Kopčák verzus Kužma niekoľko poznámok. Kombinácia citátov vytrhnutých z kontextu má navodiť atmosféru, že to nemám v hlave celkom dobre poukladané, pretože za každú cenu chcem byť ďalej primátorom Prešova. Ubezpečenia o tom, že stále viem, čo hovorím, nie vždy zaberú. Preto len toľko: Odmietol som mlčky participovať na tom, že skupina funkcionárov SDKÚ v Prešove potrebuje, aby som uvoľnil priestor v tomto meste pre konkrétnu personálnu zostavu. (Pri mojom pôsobení vo funkcii primátora by sa totiž nikdy ku kormidlu nedostala). Pohnútky nech teda si domyslí každý Prešovčan sám. Pre mňa je nelogické, že som súci za poslanca Národnej rady SR, za veľvyslanca do Viedne a po takmer ôsmich rokoch primátorovania v Prešove nie som súci za primátora tohto mesta. Dáva to logiku? Dokonca by som podľa predstáv niektorých mal podporiť Kužmovu kandidatúru a tak potvrdiť, že na vedenie mesta už nestačím. Doposiaľ som neregistroval, že by mi dokonca i strana vyčítala spôsob vedenia mesta. Takúto hru ja odmietam. To ale neznamená, že som s niekým v konflikte. Kandidatúru Štefana Kužmu na primátora za SDKÚ som nikdy nespochybnil. Každý nech robí to, čo pokladá za rozumné. Ja sa budem tejto zásady držať aj pri mojom rozhodnutí o tom, či sa znova budem uchádzať o dôveru Prešovčanov, či niekoho ako osoba verejne podporím, alebo ako každý iný občan svoj postoj a rozhodnutie vyjadrím v decembrových komunálnych voľbách. V žiadnom prípade si nebudem cez noviny vynucovať podporu od akejkoľvek osoby v tomto meste tým, že budem strašiť verejnosť rozbitím toho, čo reálne nie je. Ak za takýmito slovami niekto vidí tvrdosť, konfliktnosť a čo ja viem čo ešte, nemám dôvod mu to vyvracať. Nikdy som ale nepodliehal nátlaku straníckych štruktúr, médií, ale jednotlivcov, ktorí chcú mať pravdu za každú cenu. Rozhodnutia s mandátom občanov tohto mesta i osobné rozhodnutia som vždy dôkladne zvažoval, i preto dnes viem, že kroky, ktoré som urobil, neboli urobené náhlivo a kroky, ktoré urobím budú mať zodpovedný rozmer. Ak by v spomínaných súvislostiach išlo o mňa, moje osobné záujmy, či nebodaj osobný prospech, iste by som neváhal prijať ponúknuté "trafiky". Neprijal som ich pretože mi ide o vec. Nezradil som Prešov, ako o tom hovorí nasprejovaný nápis na objekte pri Dóme sv. Mikuláša. Ak sa mýlim, ktosi, kto má viac argumentov, by ma mal o svojej pravde presvedčiť. Argument, že som starý, že osem rokov je dosť a podobne, pre mňa nie je argumentom.
Pasáž "Kopčák verzus Dzurinda" je podobne zmeskou účelovo naskladaných citátov, z ktorých vôbec nevyplýva, že vinu na názorovom a hodnotovom vzďaľovaní sa dvoch blízkych ľudí nesie len jeden. Nikdy v živote to nakoniec takto nie je. Ak som sa o tom v prípade vzťahu s Mikulášom Dzurindom pričinil, potom len preto, že vyznávam isté princípy. Prešovčanom nemusím dokazovať, že sú to princípy, vyplývajúce z mojej príslušnosti ku katolíckej cirkvi. SDKÚ má v názve písmeno "K", ktoré malo poznačiť dominantné smerovanie tejto strany. Pri jej konštituovaní sme vychádzali z modelu nemeckej SDU, strany, ktorú Konrád Adenauer vyformoval z takmer dvadsiatky strán s rôznymi prioritami na stranu kresťanskú. Takúto SDKÚ som zakladal a členom takejto strany som chcel byť. Dnes som si nie istý, že je to strana, ktorá túto líniu majoritne sleduje. Zostava kandidátov na poslancov NR SR za SDKÚ to dokumentuje. Nemám teda rozpor s predsedom strany, ani s jej funkcionármi. Ide o uvedomenie si rôznych hodnotových rovín a rôznych uhlov pohľadu. Ja som sa odmietol podieľať na rozvíjaní toho, ktorý dnes reprezentuje legitímne vedenie strany väčšinovo. Je to prejav konfliktnosti? Bez konfliktov som z postu podpredsedu odišiel. Na adresu jej predsedu, alebo vedenia som nepovedal krivé slovo. Ak sa mýlim, prosím dôkazy.
Za úplne vykonštruované považujem tvrdenia z prvej analýzy o mojom konflikte s aktivistami združenia Za matku Zem a s médiami v súvislosti s infozákonom. Vo väzbe na požiadavku spomenutého zduženia som tlmočil rozhodnutie MsZ v Prešove o neopovolení vyvesenia tibetskej vlajky na radnici. V súvislosti s infozákonm som obhajoval troma pätinami MsZ v Prešove prijaté všeobecné záväzné nariadenie mesta. Nie svoje názory, a nie svoju osobu. Ako štatutárny zástupca mesta nemôžem čosi hovoriť ako súkromná osoba a čosi ako primátor. Odmietam teda hodnotenie správania sa štatutára zamieňať za hodnotenie Juraja Kopčáka.
Tak, ako sa odchádza z pracoviska, od priateľov, alebo z manželského zväzku, odchádza sa aj z politických strán, alebo postov. Dá sa to robiť hrubo, vulgárne, ale aj kultivovane. Ja som nikoho nikam nevyháňal, nikoho som nesúdil, nikomu som nedokazoval, že on je príčinou toho, alebo oného. Rozhodoval som tak, ako mi kázalo najlepšie vedomie a svedomie. Nachytračil som a nešpekuloval som s funkciami, postavením, či výhodami. Dodnes sa usilujem slúžiť tomuto mestu najlepšie ako viem. Ak sa pritom vyskytnú názorové nezhody, nikdy to nie jej príčina, ale dôsledok toho, že sa ľudia v názoroch rozchádzajú. Boli by Prešovčania spokojní s primátorom, ktorý by len poslušne prikyvoval Čarnogurskému, Sýkorovi, Polačkovi, Skokovi, Kužmovi, Matejovi, Veleckému, či Frišničovi? Akceptovali by Prešovčania primátora, ktorý bez výhrad prikyvuje regionálnemu predsedníctvu SDKÚ, Dzurindovi a vedeniu jeho strany, združeniu Za matku Zem? A je to vôbec možné? Nakoniec, keby som prijal takýto model uplatňovania sa v politike, vyčítala by sa mi neprincipiálnosť, nedostatočné hájenie mesta a podobne. Skrátka všetko, to, čo je dnes uvádzané, ako dôkaz mojej konfliktnosti v opačnom garde by bolo prejavom mojej daromnosti.
Juraj Kopčák, primátor mesta Prešov
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
