predsa len platí, že ľudia stredného veku sú pomerne viac naklonení spolupráci ako ľudia mladší, ktorí akoby len mali "dozrieť" na spoluprácu. Podobne je to u starších, kde však platí iné. Majú totiž už svoje "zabehané" spôsoby, ktoré určujú, čo chcú robiť, ako to chcú robiť a svoje spôsoby neradi menia.
Vplyv pohlavia sa prejavuje tým, že v konaní mužov a žien badať rôzne prístupy aj rôznu účinnosť. Ženy sú citlivejšie na možné ohrozenie hodnoty, napr. vlastného sebavedomia. Ťažšie znášajú akýkoľvek náznak prístupu, v ktorom sa počíta s hrozbou a pod. Naopak, prístup zameraný na ich dobro, má ďaleko výraznejší účinok ako u mužov.
Pokiaľ ide o vplyv kvalifikácie, treba si uvedomiť, že niektoré povolania sú výrazne spolupracujúce a iné majú bližšie k súpereniu. Príkladom spolupráce môže byť napr. povolanie predavačov, prípadne práce v službách. Sú dokonca povolania, ktoré majú výrazne prosociálny charakter, napr. zdravotnícke povolania, sociálni pracovníci a pod. V mnohých prípadoch je úspešnosť lekárskeho zákroku alebo úspech psychoterapie podmienená dobrou spoluprácou pacienta s lekárom či psychológom. Možno sa domnievať, že určité povolania si ľudia volia aj preto, že sú im blízke charakterom medziľudských vzťahov, že im "sedia" aj z hľadiska vlastného prístupu k ľuďom.
Najzávažnejšiu úlohu pri spolupráci však zohráva samotná osobnosť - charakter človeka. Niektoré rysy osobnosti sú zvlášť výrazné vo vzťahu k spolupráci. Napríklad je to tzv. autoritárska osobnosť. Charakterizuje je úcta k tým, ktorí stoja v spoločenskom rebríčku nad nimi a podceňovanie tých, ktorí stoja nižšie. Ľudia s vysokou mierou autoritárskych rysov veľmi ťažko nadväzujú spoluprácu a sú v nej menej spoľahliví. Iným typom sú ľudia, označovaní v psychológii ako "machiavelisti". Všetko, čo napomáha dosiahnutiu cieľa, ktorý si táto osobnosť zvolí, je dobré a žiadne etické škrupule si pritom nerobí. Charakterizuje ich však značná nestálosť pri spolupráci. Iný typ ľudí musí mať všetko jasné a zreteľné. Všetko musí byť plus alebo mínus, buď čierne alebo biele - nič medzitým. Aj títo ľudia majú ťažkosti pri spolupráci, lebo v nej nie je vždy všetko jasné a isté. S ideálnou spoluprácou sa nestretávame príliš často. Častejšie sa stretávame s prípadmi, kedy konečný stav toho či onoho účastníka je podstatne vyšší než stav druhého. Aj tieto prípady zahrňujeme do spolupráce.
Na spoluprácu pôsobí celý rad podmienok. Patrí sem napr. možnosť dohovoru medzi účastníkmi o tom, ako budú danú situáciu riešiť, predchádzajúca skúsenosť zo spolupráce a pod.
O spolupráci hovoríme vtedy, ak dvaja alebo viacerí ľudia majú spoločný cieľ. Podporujúcou podmienkou spolupráce je okolnosť, že ktorýkoľvek z účastníkov nie je schopný sám úlohu zvládnuť a naopak, zvládnuteľná je v dvojici.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
