pripomenuli v meste, ktoré bolo jedným z centier národného života slovenskej inteligencie. Zásluhy na tom mali Štefan Marko Daxner, Ján Francisci, Matej Nandrásy, Jozef Holub, August Horislav Škultéty a ďalší.
Gymnázium vychovávalo svojich žiakov v materinskom jazyku v demokratickom slovanskom a národnom duchu.. Veľký dôraz kládlo na humanitné predmety a vyučovanie jazykov okrem slovenčiny na latinčinu a maďarčinu a od 5. triedy aj na gréčtinu. Pozornosť venovalo aj telesnej výchove, čo bola zásluha J. B. Zocha. Zo začiatku v školskom roku 1862 63 malo 42 žiakov, v r. 1867 68, keď už bolo úplné osemtriedne, malo 130 žiakov a vyučovalo na ňom desať profesorov. Za 12 rokov svojho trvania do roku 1874, kedy ho nariadila uhorská moc zatvoriť a všetok majetok zhabať, v ňom študovalo 566 žiakov z celého Slovenska z rôznych spoločenských vrstiev a 20 študentov z českých krajín.
Pre všetky predmety neboli slovenské učebnice, profesori vyučovali podľa svojich rukopisov, alebo používali české, nemecké a maďarské učebnice. Študenti boli aktívni v rôznych školských spolkoch, ako rečnícky a hudobný, v speváckom a hudobnom zbore, vydávali časopisy: Svit, Zore, Včela, Bubon, Slovák, Lancučko. V roku 1919 založili na mieste tohto gymnázia Prvé československé štátne reálne gymnázium a v r. 1927 ho zatvorili. Ako druhé slovenské gymnázium bolo založené v Martine v roku 1867. Vychovalo mnohých vzdelancov a pracovníkov v slovenskom národnom buržoáznom hnutí a v slovenskej kultúre. Študovali na ňom M. Kukučín, J. Janoška, M. Štefanovič, P- O. Zgúth. Z významnejších profesorov tam pôsobili J. Kadavý, M. Kramár, G. Derér, J. Inštitoris, J. Nedobrý. Školu zrušili v roku 1875.
Tretie zo slovenských gymnázií bolo v Kláštore pod Znievom, založené v r. 1869. Tak ako martinské, aj toto bolo nižšou všeobecno-vzdelávacou školou (revúcke bola vyššia stredná všeobecnovzdelávacia škola). Študovalo v nej 669 žiakov z celého Slovenska prevažne z chudobných rodín. Popri Martine sa stal Kláštor pod Znievom národno-buditeľským a kultúrnym centrom Turca. Gymnázium zrušili v roku 1874.
V súvislosti s týmto výročím sa vráťme do dávnejšej minulosti a pripomeňme, kedy a kde vznikol názov gymnázium. Grécky výraz gymnasion znamenalo cvičisko a v Aténach to bolo miesto pre športové hry a cvičenia, kde sa mládež venovala najmä telesnej výchove. V Európe v období humanizmu a renesancie sa pod gymnáziami rozumeli latinské školy, jestvujúce od stredoveku. Boli to cirkevné školy, ktoré mali pripravovať chlapcov klerikov za mníchov, kňazov, chrámových spevákov alebo na univerzitné štúdium. Na území Slovenska sú o nich písomné správy z 13. storočia. Neskoršie sa v niektorých väčších mestách na latinských školách začali vzdelávať aj neklerici pre svetské poslania. V 16. storočí vznikla na Slovensku dosť hustá sieť protestantských, najmä evanjelických latinských škôl a nazývali ich gymnáziami. Evanjelické gymnázia počas rekatolizácie v nasledujúcich storočiach nahradili jezuitské latinské školy i tie sa volali gymnázia alebo kolégia. Po reformách Márie Terézie v 18. 19. storočí vznikali lýceá alebo akadémie boli to vyššie oddelenia na 5 6-ročých gymnáziách s vyučovaním filozofie, práva a teológie. Latinské školy zostali až do konca feudalizmu aj napriek zásahom absolutistického štátu cirkevnými inštitúciami. V roku 1849 sa gymnázia predĺžili na osemročné a namiesto latinčiny bola vyučovacím jazykom nemčina, maďarčina, niekde slovenčina. Popri Revúckom gymnáziu vznikli reálne a reformno-reálne. Väčšina absolventov išla študovať na univerzity, ostatní sa stali úradníkmi, dôstojníkmi a uplatnili sa v každom odvetví hospodárskeho života.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
