tvrdí, s folkom sa naposledy stretol v pionierskom tábore pri táboráku, no postava učiteľa mu je blízka, keďže istý čas pôsobil ako pedagóg na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Aký bol však František Ďuriač ako študent? Pokojný alebo výbušný?
„Bol som skôr taký blázon. Na gymnáziu sme s jedným kamarátom, zhodou okolností sa tiež volal Fero, sme zabávali celú triedu," prezradil na seba spevák a podčiarkol, že pre vylomeniny zažil niekoľko problémov. „Vypili sme si trochu viac burčiaku než bolo treba, zapli sme školský rozhlas a začali sme doň vyspevovať. Umlčal nás až riaditeľ."
Pre "slovenského Draculu", bol úspešný český muzikál Karla Svobodu prvým, ale zrejme nie posledným odbočením od operných árií k ľahším tónom. Účinkovanie v Draculovi mu dalo to, že keď ide po dcéru do školy, ostatné deti kričia "Dracula ide!" Na druhej strane však mu je ľúto, že kvôli nemu prišiel o niekoľkých priateľov.
Zabŕdli sme do súkromia Františka Ďuriača. O rodinnom živote hovorí: „Zatiaľ musím zaklopať, nevidím nejaký problém s mojimi dvoma dcérami a manželkou." Takže je doma v ťažkej menšine... „Áno. Mám doma hárem. A žiaden muž, ktorý má hárem sa nemôže sťažovať," zareagoval spevák, ktorého sme sa opýtali aj na varenie. „Nerobí mi problém niečo navariť. Možno aj preto, že moja mama, ktorá už je na dôchodku, bola profesionálna kuchárka. Keď som odišiel z domu, musel som si veľmi dlho zvykať, aj mi častokrát nechutilo, no musel som zjesť, čo som si navaril. Život ma donútil variť si sám a podľa mojich predstáv." Podotkol, že na knedľu by si možno netrúfol, ale inak zvládne čokoľvek, pričom pri varení verí viac fantázii ako receptom.
Takmer dvojmetrový operný a muzikálový spevák má problémy pri kúpe topánok. „Veľmi na výber nemám. Aj keď už sa to zlepšilo a niektoré súkromné firmy už hľadia na to, že existuje aj noha jedenástka alebo dvanástka. Ešte donedávna som sa vždy pozastavoval nad tým, že veľkosti od desiatky vyššie vždy robili na vysokom podpätku. Výrobca by predsa mal usúdiť, že kto má takú veľkú nohu bude pravdepodobne vysoký človek. A netúži byť ešte vyšší o nejakých päť - desať centimetrov."
O kúpe oblečenia zas tvrdí, že je to vyložene jeho záležitosť, aj keď „klamal by som, keby som povedal, že ignorujem poznámky mojej manželky".
František Ďuriač o sporoch na javisku hovorí, že tam, kde sa tvorí, vzniká konfrontačná atmosféra. „Nie je, každý deň nedeľa a stáva sa, ak majú viacerí zlý deň, že sa ľudia pochytia na maličkostiach, na ktorých sa inokedy smejú." Nemá však žiadneho kolegu, s ktorým by si nerozumel natoľko, že by sa s ním odmietol postaviť na jedno pódium. Takéto vyhlásenia považuje za maniere.
Jedno príslovie hovorí: 'Povedz mi, čo čítaš a ja ti poviem, kto si.' Ako je na tom František Ďuriač? „Človek ako dospieva, tak sa menia aj literárne žánre, ktoré číta, ale dodnes ma bavia životopisy slávnych ľudí. Mám rád aj kriminálky, pri ktorých sa dobre zaspáva." Z filmov preferuje francúzsku kinematografiu, má rád aj dokumentárne snímky, hlavne prírodopisné a cestopisné. Naopak, neoslovujú ho akčné filmy. V hudbe má, celkom logicky, široký záber. „No najmenej počúvam techno a rap, veľmi ma to neoslovilo," vraví spevák Ďuriač, ktorý má na svojom konte dve cédečká, ktoré sa však nedostali do predaja. Na jednom je osem operných árií, na druhom sú autorské piesne z dielne Andreja Turoka a Marina Breznického. „Je to taká kantiléna, v ktorej som nepoprel, že som i operný spevák."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
