za iné. Aj preto nebola nikdy núdza o ich miniatúrne prevedenia v železničnom modelárstve.
Napríklad v Nórsku jazdili lokomotívy radu Di 3 s usporiadaním kolies Co´Co´. Mali šestnásťvalcový dvojdobý naftový motor značky General Motors s výkonom 1400 kW. Výkon bol prenášaný elektricky cez trakčný generátor na trakčné motory umiestnené v obidvoch trojnápravových podvozkoch. Pri výrobe spolupracovalo niekoľko výrobcov. Elektrickú časť vyrobila v licencie švédska továreň ASEA, mechanickú časť s motorom tiež švédska továreň NOHAB. Lokomotíva mala kolesá priemeru 1016 mm, hmotnosť 102 t a dosahovala najväčšiu ťažnú silu až 220 kN. Maximálna rýchlosť predstavovala 105 km/h. Nórske železnice NSB ich v roku 1954 zakúpili v počte 31 kusov. Tieto lokomotívy boli charakteristické vďaka vzhľadu čelných kabín, ktoré boli vyvýšené a zároveň posunuté dozadu pri zachovaní vzhľadu a zvýšenej bezpečnosti pre strojvodcu. Firma NOHAB ich vyrábala bez výrazných zmien aj pre Dánske štátne železnice pod označením radu MY. Séria vyrobená pre Belgicko už mala zmenené trakčné parametre. V Maďarsku na trate vyšli pod označením radu M 61.
Medzi zaujímavosti patrila prevádzka v zime, kedy bolo možné z parného kotla lokomotívy vykurovať rýchliky a osobné vlaky. Potreba neustáleho zvyšovania ich výkonu sa vyriešila zdvojením pri zavedení viacnásobného riadenia.
Autor: Peter BOBMARA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
