"druhýkrát narodený" vyznávač adrenalínových športov, Stanislav Stromček zo Svitu. Prirovnať to, čo sa mu udialo vo štvrtok poobede, k druhému príchodu na svet určite nie je nadnesené. Pri zlietavaní zo Soliska dolu na Štrbské pleso, ktoré podnikal so svojim kamarátom - katolíckym kňazom z neďalekého Važca, sa mu totiž vo výške približne sto metrov nad zemou zvinul jeho paraglidingový padák.
Nasledoval kolmý pád na zem, ktorý obyčajný smrteľník prakticky nemá šancu prežiť. Namiesto tvrdého nárazu na zem, však padol na detskú trampolínu rozmeru 5x5 metrov nachádzajúcu sa v detskom areáli hotela FIS na Štrbskom Plese.
"To šťastie, skutočne treba mať. Bez neho, by dnes ani naši hokejisti neoslavovali titul majstrov sveta," zopakoval nám znova, zázračne zachránený paraglidista, ktorý vo veľmi dobrom psychickom i fyzickom zdraví pobudol dva dni na oddelení traumatológie Nemocnice s poliklinikou v Poprade. Primár oddelenia MUDr. Karol Fried nám potvrdil, že pri prívoze pacienta do nemocnice mali lekári podozrenie zo zranenia sleziny a obličiek. To sa však nepotvrdilo. Pacient vyviazol zo smrteľného pádu prakticky bez zranení. Sám paraglidista sa sťažuje len na bolesť v chrbte a dodáva, že na tele dokonca nemá ani modriny.
Pre Stanislava Stromčeka to však nebol prvý nebezpečný pád. Za desať rokov lietania sa na neho už čo-to "prilepilo". Pomyselná hranica života a smrti mu taktiež nie je neznáma. "Kto robí takýto šport, musí rátať so všetkým. Štvrtkový pád pripisujem "na triko" negatívnej zátačky, ktorá spôsobila problémy s padákom. Po nej sa to už zomlelo tak rýchlo, že som ani nestihol vytiahnuť aspoň ten záložný. Robil som všetko preto, aby som moje mizerné položenie skorigoval. Keď som však videl, že od pádu má delí už len nejakých 20 metrov, vedel som, že je všetko stratené," opisuje posledné sekundy pred dopadom S. Stromček.
Osud však chcel, aby prežil. Pád stlmila spomínaná trampolína, na ktorej sa v tom čase dokonca nachádzalo jedno dieťa. Keby bol dopadol naň, udalosť by mala pravdepodobne tragické dôsledky. Náraz, ktorý paraglidistu odrazil do oplotenia v asi päť metrovej výške, bol taký silný, že odhodil aj betónové kvádre stabilizujúce trampolínu.
Svedkovia priznávajú, že udalosťou boli šokovaní viac ako samotný nešťastník. "Keď dopadol, pribehol som k nemu. Ešte mi povedal, že mohol padnúť aj do bazéna, ale to by bol asi priveľký luxus," tvrdí jeden zo zamestnancov areálu, že S. Stromček po páde ešte vtipkoval. Sám aktér pádu má však na tieto okamihy len hmlisté spomienky. "Pamätám si, že som odniekiaľ počul volanie: "Nechajte, som lekár!" Vtedy som pochopil, že mám skutočne obrovské šťastie. Potom som ešte skúšal, či si cítim ruky a nohy. Bolo to v poriadku," vykresľuje svoje pocity Stanislav Stromček, ktorý je presvedčený, že ešte nedolietal. Dôležitým je podľa neho len moment prekonania strachu. Do vzduchu sa preto chce zavesiť čo najskôr.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
