neradno preháňať. V Budapešti majú taký škandál, že tendre na vláčiky sú z rozprávkovej knižky...
Tri týždne po menovaní vlády sa Maďarsko zmieta v najhlbšej politickej kríze od zmeny režimu. Ministerský predseda Péter Medgyessy, nominant socialistov (MSZP), bol agentom boľševickej tajnej polície. Obvinenie aj s príslušným dokumentom priniesol opozičný denník Magyar Nemzet, pričom premiér sa pod ťarchou dôkazov už aj priznal. Fidesz chce iniciovať v parlamente vyslovovanie nedôvery Medgyessymu. To ale nie je hlavný problém, keďže k manévru asi nepristúpi, pokiaľ si nezabezpečí väčšinu (na rozdiel od slovenskej opozície, ktorá nevynechá príležitosť mediálne sa zviditeľniť).
Problém je, samozrejme, v samotnom odhalení. Členská krajina NATO má v najvyššej exekutívnej funkcii človeka, ktorý patril k najodpornejšej represívnej zložke totalitného režimu a možno aj vedome slúžil cudzej mocnosti. Teda sovietskej KGB, čo je naprosto evidentné z jeho zaradenia. Ministerský predseda, ktorý má priviesť Maďarsko aj do EÚ, má absolútne netransparentnú minulosť a môže byť preto vydierateľný. To je kolosálny škandál, ktorý už má svoj východeurópsky precedens: V roku 1996 musel pre podozrenie zo spolupráce s KGB odstúpiť poľský premiér Józef Oleksy.
Aj keby bola Medgyessyho päťročná kariéra (1977-82) v politickej polícii úplne nezávadná, ako to vysvetľuje on, jeho najťažším prehreškom je, že túto skutočnosť neoznámil predtým, než ho kongres MSZP zvolil za premiérskeho kandidáta. To je neospravedlniteľné, oklamal voličov a malo by to stačiť, aby mu vlastná strana vyslovila nedôveru. MSZP je však partaj postkomunistická, ani sa nezachvela. Jednomyseľne akceptovala "vysvetlenie", že na ministerstve financií pracoval ako agent kontrarozviedky v tzv. akcii Medzinárodný menový fond (utajenie rokovaní o členstve v MMF pred Rusmi). Čiže vlastne ochraňoval štátny záujem, ktorý je vraj vždy posvätný, aj keď je štát komunistický (??).
Medgyessy teda nebol akýsi triviálny udavač, ale vysokošpecializovaný agent, ktorého poslaním bolo zabrániť úniku informácií. Toto môžeme veriť, ale nemusíme; Magyar Nemzet otlačil na titulnej strane i ďalší dokument, ktorý hovorí o udávaní kolegov pred 20. výročím maďarskej revolúcie. Toto je však už podľa premiéra (a aj podľa viacerých expertov) falzifikát a noviny bude žalovať.
Koaličný partner, SZDSZ, sa okamžite veľkou väčšinou hlasov priklonil k demisii. O 16 hodín neskôr ale liberáli záhadne otočili a deklarovali premiérovi dôveru. Témou číslo jedna v Budapešti sú teraz dohady, čo vlastne liberálnu stranu, ktorá vzišla priamo z protikádárovského odporu a mnohí jej súčasní členovia boli komunistami perzekuovaní, nakriatlo k zmene stanoviska. Najpravdepodobnejšie sú temné politické obchody - blíži sa totiž voľba primátora Budapešti. "Argument" predsedu SZDSZ Kunczeho, že oceňujú úprimné priznanie Medgyessyho, sa nehodí ani do kabaretu.
Slobodní demokrati týmto spáchali ťažkú politickú chybu. Veď odstránenie Medgyessyho by samo osebe žiadnu krízu neznamenalo, len výmenu premiéra, plne opodstatnenú vzhľadom na situáciu. Časovaná nálož "súdruha D-209" (krycia šifra Medgyessyho) tiká teraz ďalej a Maďarsko nevie dňa ani hodiny, kedy sa môže tešiť na skutočnú explóziu, ktorou môže byť každé ďalšie odhalenie. Zotrvanie zdiskreditovaného premiéra rozkladá základy politického systému, jednoducho preto, lebo akékoľvek angažmán v totalitnej politickej polícii nie je zlučiteľné s výkonom vrcholnej funkcie v demokratickom štáte, nota bene ak voliči neboli o minulosti kandidáta informovaní. Metastázovanie kauzy môže spláchnuť, zoči-voči obrovskej sile opozičného Fideszu, celú socialisticko-liberálnu garnitúru.
Škandál je zlyhaním všetkých politických reprezentácií po r. 1989. Žiadna aféra totiž nemusela byť, keby už Maďarsko malo zákon o sprístupnení archívov tajnej polície. Keby to, čo sa pokútne vykráda z temných komnát ministerstva vnútra a potom selektívne servíruje, bolo jednoducho verejné, neexistovala by možnosť podobných "prekvapení". V Budapešti sa však doteraz nenašla "politická vôľa" taký zákon prijať. Teda doteraz nenašla - jediný a posledný prínos kauzy je v tom, že sa rodí celoplošná zhoda na takejto legislatíve.
To sme však už akoby aj doma; na rozdiel od ČR či Nemecka sme na tom úplne rovnako ako Maďari, zákon o sprístupení zväzkov ŠtB tiež nemáme (Langošov kdesi uviazol). Aj na Slovensku sme vydaní na milosť a nemilosť archívnym kutilom, ktorí nám v príhodnú chvíľu nášho "súdruha D-209" dodajú. A potom sa môžeme už len modliť, aby to po septembri nebol hneď premiér...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
