s právom EÚ. Podľa bruselského týždenníka European Voice to tvrdia slovenskí právni experti.
Časopis informuje o novej právnej analýze, ktorú uskutočnila bratislavská Nadácia Kalligram. Dekréty sú podľa nej "stále súčasťou slovenského právneho poriadku".
Nariadenia, ktoré prikázali konfiškáciu majetkov sudetských Nemcov a Maďarov, "boli zdôvodňované na základe kolektívnej viny za neverný postoj voči Československému štátu", cituje European Voice text analýzy. "Možno konštatovať, že systém ochrany ľudských práv v EÚ je v ostrom rozpore so zásadou kolektívnej viny. Dekréty prezidenta Beneša sú v protiklade s právom EÚ, aj z pohľadu zákazu diskriminácie," píše sa ďalej v analýze nadácie Kalligram, ktorá je dostupná na internetovej adrese www.cla.sk.
European Voice pripomína, že diskusia o Benešových dekrétoch nabrala v uplynulom období na obrátkach najmä preto, že Česko, Slovensko, Maďarsko a Nemecko boli alebo sú v období predvolebnej kampane.
Európsky parlament medzitým poveril skupinu nezávislých právnikov, aby vypracovali analýzu Benešových dekrétov. Podľa nedávneho listu predsedu EP Pata Coxa sa majú právnici sústrediť na to, akú platnosť a aké právne účinky majú dekréty v súčasnosti.
Podľa Nadácie Kalligram nie je pravda, že všetky Benešove dekréty sú dnes neplatné. Napríklad terajší majitelia skonfiškovanej pôdy nestratili svoje práva na ňu, hoci by sa tak stalo, keby príslušný dekrét neplatil, píše bruselský týždenník. "Keďže niektoré dekréty prezidenta Beneša si dodnes zachovali účinnosť, je otázne, či v prípade integrácie SR do EÚ budú v súlade s jej právom," uvádza analýza.
V závere článku cituje týždenník slovenského vicepremiéra Pála Csákyho, podľa ktorého sú Benešove dekréty "tiež morálnou, nie len politickou otázkou".
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
