chlapi a palmu mocne potresú. Kto se pritom tresení dobre potríme, dovolé mu ešte žit a ešte aj penziu dostane, pravdaže do budúciho trasenia. Kto spadne a daš inšia se mu stane, tod nemá šancu, tod musí z kruhu von. Myslím z toho životniho. Nikto ništ nemaže povedat. Kot se mu ušla suchá haluz, jeho vec, nemal se trímat na takom dreve, ša se pod ním zlomí.
Vera, vera, jé každymu radím, aby neljazól na suchú haluz. Težko je v tom korháze na tých starých a chorých ludí ša i len kuknút. A ešte ak jajkajú, stežujú se, nohy, zadky, hlavy ich od toho vysedávanja v tých šekárnách bolé. No vidíte a v tej spomínanej banánovej republike takja starosti nemajú. Oni jednoducho naraz odkvecnú zo stromu a je po nich. Nemusé nosit ministrovi zdravotníctva petstóvku, aby im dal nádej, že ich vyljaší. Nemusé podplácet doktoró, aby im predpísali ich ljaky. U nás si starci medzi sebó povedajú, že kelo rokó robili a kelo na nemocenskom zaplatili a pýtajú se, že kde vlastne tja peneze podeli, kot teráz na felšérstvo, ši zdravotníctvo peneze nito. A podaktorí tvrdé, že ani nebudú. Ktovja, ši tod minister z odutýma gambami už aj nebúl v tej banánovej republike na skusoch a ši to aj u nás nezavede.
Velé ludom se zmenil denný porédok. Cez den spé a v noci chodé kradnút. Aj psy se stežujú, že ša oni za to mažú, ved oni dost brechajú, ale nikto ich nepošúvne. Kúsat nemažú, lebo tým by porušili ludskja práva menšín a vyhlásili by ich tých holohlavých skínhedov, kotrých zatvárejú do Leopoldova. Pritom ale velkja miliony kradnú tí velkí papalaše, ša majú imunitu, kotrých chráni zákon a za to kradnutja ich ešte aj dobre platé. Pomáhajú im pritom ešte aj asistenti a šakovakja, pekne vyobljakanja sekretárky.
Raz som aj jé búl v takom úrade, kde se tja šermentnja blondínky špacírovali a svojim šefom predvádzeli. Hrude im skoro bradu podopjarali a barz se mi to pášilo, lebo tej mojej starej len tak visé a furt sú na kolenách. Sused Andro mi povedal, že ona za to nemaže, kot má nábožnja hrude. Tým slešinkom som se nechal poušit. Poradili mi, aby som starej kúpol podprsenku, lebo tá je najdemokratickejším kusom ženskiho odevu. Tja, ša se barz roztehujú a nevedé se zmestit do kvaži, potríme, tja, ša furt padajú tak ako my s tó našó korunó a vyrovnáva tam, kde pánboh mal dat. Takto poušený som išól do sklepu, kde se me hne spýtali, že akja numero. Odpovedal som, že se v tych šísloch nevyznám, nech mi len dajú takú velkú, ša žene bude pasovat že kot bula mladá, tak tja jej hrude pasovali presne do mojich dlaní. Potom ak som se vrátil domó, žena bula práve na šerešni. Volal som na nú a z úsmevom som jej povedal, že daša dobrja som jej kúpil, len nich ide dló z tej šerešni. Ale ona se k tomu nemala, tak som je rovno prezradil a ukézal, ša som je prinjasól. A vjate, ša mi ona na to nevdešnica jedná povedala? Že sebe som si mal kúpit podk...... Hanbím se vám to aj napísat, ak me ta stvora jedná so svojim dlúhym jezykom vyobšívala. Pritom som jé je len dobre chcel, aby se jej tja hrude nehompáleli ak grlášik na tej našej túrni. Šlovek ším lepši chce, tým horši na tom našom svete pochodí. S tým konším a srdešne vás šitkých doma pozdravujem.
Váš bašík z Gemera
Autor: pet
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
