Francúzsko/Rakúsko 2001, 130 minút
réžia a scenár: Michael Haneke, hrajú: Isabelle Huppertová, Benoit Magimel, Annie Girardotová
Snímku Pianistka natočil rakúsky režisér Michael Haneke podľa kontroverzného románu spisovateľky Elfriede Jelinek. V súlade s jedným s trendov súčasného umenia film zámerne provokuje svojou otvorenou sexualitou, pričom dôraz kladie na sexuálne úchylky.
Upätá a rezervovaná, profesorka klavíru Erika Kohutová zdanlivo žije len pre hudbu. V skutočnosti však staropanenská žena hľadá únik pred týraním matky, pred premárneným životom. Ten nachádza v trýznivých sexuálnych perverzitách. Keď sa do nej zamiluje mladý Walter, nedokáže sa vzdať svojho zvráteného poňatia sexu a začne ho týrať. I on však sčasti podľahne neprirodzenej väzbe a vracia jej to. Príbeh smeruje k tragickému koncu. Pianistka je psychologickou štúdiou zvráteného charakteru, ktorý v domnelej sebaobrane ničí všetko okolo seba. Tvorca nachádza korene patologického správania Eriky Kohutovej v jej neukojených umeleckých ambíciach (namiesto koncertnej sólistky je len učiteľkou) a vo vzťahu k panovačnej matke, ktorá jej nikdy nenechala ani trochu voľnosti. Skvele vykreslené rodinné zázemie hlavnej hrdinky, jej spolužitie s despotickou matkou nadobúda tak ťaživú, neznesiteľnú podobu, že zvráteným prejavom hlavnej postavy dáva isté opodstatnenie i vierohodnosť.
Snímka je postavená na protiklade "vznešenej" hudby a "nízkeho" živočíšneho sexu. Cesta z prostredia koncertných sál, vážnej hudby do potemnelých kabíniek pornoschopov, či ku krvavému sadomasochizmu je vo svojej zdanlivej absurdite skutočne veľmi sugestívna. Zároveň sa opiera o strhujúce herecké výkony hlavných predstaviteľov Isabelle Huppertovej v úlohe Eriky Kohutovej, Annie Girardotovej ako jej matky (prvýkrát sa u nás na plátne objavuje ako naozaj stará žena) a vychádzajúcej hviezdy francúzskeho filmu Benoita Magimela, ktorý stvárnil postavu mladíka Waltera. Film bol vďaka otvorenému zobrazeniu sexuálnych praktík onálepkovaný ako pornografický a vzbudil značne rozporné prijatie, obzvlášť, keď získal tri ocenenia na filmovom festivale v Cannes. "Chcem vyjsť z kina ako iný človek, inak je to škoda strateného času. Chcem vidieť niečo, čo sa dovtedy nachádzalo mimo sféry môjho vedomia. Pre mňa má očista meno šok," povedal samotný režisér. Nechajme sa teda šokovať.
Autor: pp
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
