tohto roku. Som presvedčená, že všetci, ktorí si článok prečítali boli otrasení konaním bezcitnej rodiny a najmä bezcitnej matky voči synovi. Je len spravodlivé, že Krajský súd v Košiciach vyniesol nad krkavčou matkou verdikt na hornej hranici trestu, hoci aj to nie je dostatočná odplata za utýranie vlastného syna.
Martin bol odmalička v sociálnych zariadeniach a keď sa podarilo zistiť, kde žije jeho matka, jeho radosť bola veľmi veľká. Netušili sme ale, že jeho príchodom k nej začne čas odmeriavať jeho život, že ten sa scvrkne iba na pár ťažkých mesiacov plných utrpenia.
Pýtam sa však, čo robili inštitúcie zodpovedné za občana v núdzi? Čo urobili v prospech Martina pracovníci odboru sociálnych vecí Okresného úradu v Michalovciach a ich nadriadení, ktorí vedeli o prípade? Ako dodržiavali zákon o sociálnej pomoci, podľa ktorého majú povinnosť riešiť sociálnu núdzu občanov s ťažkým postihnutím? Ako mohli priznať matke 7-tisíc korún za celodennú starostlivosť? Ako kontrolovali, či sa matka o syna starala celodenne a aká to bola starostlivosť, ktorú mu poskytovala?
Musím sa na to pýtať prostredníctvom novín? Pracovníkov odboru sociálnych vecí OÚ v Michalovciach som už v apríli 1997, teda krátko po príchode Martina k matke informovala, že nie je všetko v poriadku. Žiadala som ich, aby Martina umiestnili do sociálneho zariadenia v Hertníku, kde som mu vybavila miesto. Okrem mňa ich o situácii informovali aj pracovníci Domova sociálnych služieb v Michalovciach ako aj občania, ktorí vedeli o nedostatočnej starostlivosti matky o syna.
Podľa môjho názoru, keby si boli pracovníci odboru sociálnych vecí plnili povinnosti vyplývajúce im zo zákona a vážne sa zaoberali informáciami o zlom zaobchádzaní matky so synom, Martin mohol ešte žiť a tešiť sa zo života.
Po úmrtí Martina a medializácii celého prípadu vedenie Okresného úradu v Michalovciach nereagovalo na skutočnosti a nechalo na postoch pracovníkov, ktorí neurobili nič v prospech týraného človeka. Vedenie okresného úradu nesporne vedelo aj o vyplácaní prostriedkov za opatrovanie Martina. Tie peniaze išli zo štátnych prostriedkov, teda z peňazí nás, daňových poplatníkov, a štátnym úradníkom by nemalo byť jedno či boli vyplácané oprávnene.
Ako dlhoročná obyvateľka Michaloviec, dlhoročná pracovníčka odboru sociálnych vecí, riaditeľka ÚSS v Strážskom, kde Martin žil, dovoľujem si povedať, že pracovníci odboru sociálnych vecí sa pozerali ako Martin trpí a umiera nielen dva mesiace, ale po celý čas jeho pobytu pri matke.
Božena Bádalová, Michalovce
Autor: jj
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
