na dôchodku a pochádza zo severobavorského mestečka Rothenburg ob der Tauber. "Levoča má toľko spoločného s mojím rodným mestom v Bavorsku, že mi to až vyráža dych. Ak neveríte, rád vás o tom presvedčím, keď prídete ku mne na návštevu."
O Tothenburgu som toho mnoho nevedel, počul som však o takzvanej "Hradnej ceste", ktorá vedie popri významných stredovekých hradoch, pripomína našu "Gotickú cestu". S radosťou som prijal pozvanie a na svojej pravidelnej ceste počas zimy do Nemecka, keď aj v našich cestovných kanceláriách je práce pomenej, som naozaj z neďalekého Norimbergu zavolal spomínanému turistovi - profesorovi. Čakal ma na námestí, vyzbrojený bedekrami a najnovšími prospektami a s otázkou, ako na mňa mesto zapôsobilo.
Do mesta Rothenburg nad Tauberom vedie niekoľko ciest. Ak prídete z južnej strany, naskytne sa vám na mesto nezabudnuteľný pohľad: na vyvýšenine olemovanej dokonale zachovanými dvojitými hradbami sa vám zrazu objaví mesto, akoby vytvorené pre kulisy historického filmu. Zdá sa vám, že panoráma mesta nápadne pripomína Levoču? Aj rozlohou a počtom obyvateľov sú si mestá podobné. Na bezplatnom parkovisku, priamo pri hradbách, nájdete dosť miesta aj počas najväčšej sezóny. Prechádzate úzkymi uličkami povedľa romantických, zväčša starých domov, obdivujete zaujímavú architektúru a množstvo originálnych stavieb. Väčšina bola postavená v renesančnom slohu - ako v Levoči. V Rothenburgu zastal čas, pretože všetko je tu ako pred stáročiami. Neporušené, ani čoby ešte v budovách žili a pracovali ich pôvodní obyvatelia.
Slovenského turistu v Rothenburgu prekvapí, že tak ako v Levoči, dominujú námestiu dva architektonické skvosty po celom Nemecku známa renesančná radnica a verte, či neverte, aj kostol Sv. Jakuba! Akoby to ešte nestačilo, kostol Sv. Jakuba uchováva jeden z najcennejších gotických oltárov v Nemecku. Od rovnako slávneho majstra, ako bol náš Majster Pavol z Levoče Tilmana Riemenschneidera. Aj Rothenburg prežil "zlaté časy" a najväčšiu slávu v stredoveku. Doboví panovníci dobre vedeli, podobne ako v Levoči, koho majú obdarúvať privilégiami, aby sa im to oplatilo. Mesto rýchlo zbohatlo na obchode, najmä čo sa týka bavlny, no do mesta vstúpil úpadok. Zo spánku malého bezvýznamného mestečka sa Rotghenburg prebudil až v poloviči 19. storočia, v období romantizmu a biedermayera, keď toto mesto znovu objavili básnici, spisovatelia, maliari a rozprávači rozprávok ako symbol stredovekej romantiky. Vtedy začalo to, čomu dnes hovoríme cestovný ruch, či turizmus.
Rothenburgčania pochopili, že do mesta zavítala nová šanca. Zavčasu sa prispôsobili novotou zaváňajúcim pomerom a nezaháľali ani členovia mestskej rady. Už v roku 1900 schválili policajné nariadenia, ktoré malo "ochrániť kapitál stavebnej podstaty mesta". Tento, dnes by sme povedali stavebný poriadok, zakazoval čokoľvek zbúrať a najvyšším príkazom sa stala ochrana pamiatok a celkového rázu mesta. Na konci druhej svetovej vojny mesto bombardovali, zničených a vypálených bolo až 40 percent domov. Všetky však po vojne znovu postavili v pôvodnom štýle.
V "slovenskom Rothenburgu" Levoči i v tom nemeckom na Tauberi je mnoho múzeí, medzi ktoré patrí aj kuriózne kriminálne, mníšske, či vianočné múzeum. Keď z domácej radnice zaznejú zvuky zvonkohry, spomeniem si na zvony na radničnej veži v Nemecku. V najvyššom okne sa zjaví dobovo oblečený muž, popíjajúci z obrovského džbána. Je to spomienka na boje 30-ročnej vojny, keď mesto dobyli nepriateľské vojská a pred jeho úplným zničením a vypálením, čo bolo vtedy bežné a normálne, ho zachránilo víno z miestnych viníc. Nepriateľskému generálovi zachutilo toľko, že sa stavil s bývalým starostom mesta Nuschom, že ušetrí mesto pred vypálením, ak vypije na dúšok 5 litrov vína. Podarilo sa. Exstarosta Nusch víno vypil do dna a mesto bolo zachránené. Kroniky však už nezaznamenali, ako dlho Nusch po tomto "výkone" spal.
Pri našom porovnávaní dvoch klenotov nemeckého Rothenburgu so slovenskou Levočou dostali sme sa cez históriu až do súčasnosti. Porovnanie miest dvojičiek - vyznieva v mnohom pre Rothenburg priaznivejšie, najmä pokiaľ ide o mieru návštevnosti mesta a zamestnanosti jeho obyvateľov. No bez šance nie je ani Levoča, pretože má širšie kultúrne a športovo-rekreačné zázemie.
Autor: Ivan LESÁK
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
