vlastných obetí Veľkej vlasteneckej vojny pri Pamätníku neznámeho vojaka v Parku slávy. Na Ukrajine bol Deň smútku a spomienok na obete štvorročnej vojny dvoch totalitných systémov v rokoch 1941 až 1945.
Najmä ukrajinské územie bolo už od prvých dní hlavnou arénou urputných bojov. Nemeckí okupanti na Ukrajine zlikvidovali okolo päť miliónov ľudí, ďalšie vyše dva milióny vyviezli na nútené práce do Nemecka. Zničených a spálených bolo 714 miest a obcí, 28 tisíc osád, bez strechy nad hlavou zostalo 10 miliónov ľudí. Vo vojne sa zúčastnilo takmer päť miliónov vojakov z Ukrajiny. Po začiatku vojny bolo z Ukrajiny evakuovaných ďalej na východ 3,5 milióna ľudí a okolo 550 veľkých podnikov. Nemecké vojská obsadili celé územie Ukrajiny 22. júla 1942, rok a mesiac po napadnutí ZSSR.
Historik Jurij Šapoval v článku v sobotňajšom vydaní denníka Deň napísal, že zločiny proti obyvateľstvu Ukrajiny v časoch vojny nepáchali len nacistickí okupanti, ale aj vlastný sovietsky komunistický režim, uplatňujúci stalinskú politiku spálenej zeme pred jej obsadením nemeckými vojskami.
"Napríklad, nie nacisti, ale komunistická moc pri evakuácii v Záporoží vyhodila do vzduchu Dneproges (Dneperská vodná elektráreň). V Dnepropetrovsku nechali vybuchnúť chlebový kombinát spolu s robotníkmi. V Odese pri ústupe Červenej armády zatopili prímorské štvrte aj s obyvateľmi a zranených červenoarmejcov zhodili do mora so sanitnými autami," uvádza profesor a doktor historických vied Šapoval.
Komunisti z Charkova vyviezli stovky zástupcov inteligencie a spálili ich v uzavretom dome, v Umani zaživa zamurovali ľudí. Všetko to robili pri ústupe pred nacistickými okupantmi.
Zle vyzbrojení červenoarmejci nemohli rovnocenne bojovať s nemeckými samopalníkmi, bez skúseného velenia ľahko prepadali panike, často padali do obkľúčenia. Iba pod Umaňou padlo v auguste 1941 do nemeckého zajatia stotisíc vojakov. Napriek tomu stalinský režim považoval všetkých sovietskych zajatcov za zradcov vlasti, uplatňoval voči nim a ich rodinám represie a deportácie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
