svojho ega a odvolanie ďalej nenaťahoval. (Naťahuje pre zmenu menovanie Mikloša). Polnočný verdikt prezídia SDKÚ následne vymazal exministra aj z volebnej kandidátky. Boli ale signály, že tento škrt už ide cez rozpočet aspoň jedného z podlídrov SDKÚ.
Signály boli, ale sa minuli. Mikuláš Dzurinda úraduje na domácej pôde ako tajfún. To je, isteže, privátna vec SDKÚ. Hoci by voličom mohol udrieť do nosa dramatický vývoj vnútornej demokracie v tejto partaji. Macejko nebol škrtnutý z kandidátky podľa stanov SDKÚ, ale - citát - podľa "INTERNÝCH PREDPISOV SDKÚ". Povedal generálny sekretár, občianskym povolaním minister vnútra, ktorý tento manéver pokladal ešte pred týždňom za nemožný. Vidíme úchvatný príklad, akú majú v SDKÚ úctu k právnym istotám. Už iba čakať, až Šimko vystúpi s oznamom, že ten a ten zločinec nebol zatknutý podľa zákona, ale interných dokumentov ministerstva vnútra...
Dosť zaujímavý posun u strany, ktorá kedysi dobreže nevyhlásila primárne voľby za sakrálny objekt. Nenechajme sa zmiasť - ak niečo nefiguruje priamo v stanovách, ktoré sú najvyšším zákonom každej demokratickej strany, tak nemôže existovať taká interná ani externá výhovorka, ktorá by skrečovala výsledok slobodného hlasovania členskej základne. Ak existuje, tak to asi nebude celkom demokratická strana.
Zásadne "mimo misu" to ale robí najmä Dzurinda. Opäť si uľavil na konto všetkých, ktorí sa spikli proti SDKÚ: Lobisti, politici, médiá, všetci útočili na stranu, premiéra, ba aj jeho príbuzných, oznámil včera na brífingu. Nie je to prvýkrát, refrén točí v rôznych obmenách fakticky obdeň od prepuknutia kauzy. Dzurinda sa tým zamotáva do stále neudržateľnejších verzií a znevieryhodňuje legendu, ktorú sa snaží mediálne presadiť. Jeho neschopnosť vyjadriť sa k záležitosti s primeranou sebareflexiou je zarážajúca ešte aj vtedy, ak rešpektujeme, že má právo na subjektívnu optiku.
Dzurinda nemá čo obviňovať prostredie mimo SDKÚ, lebo takú výstavnú kauzu sme na Slovensku ani nemali, ktorej všetci aktéri (s výnimkou Bakšaya) by sa regrutovali z jedinej strany. Presne tej, ktorú založil osobne on. Mikuláš Dzurinda je za vlakotendrový průser osobne zodpovedný. Dovolíme si skromne pripomenúť, že aj na neštandardnom Slovensku existuje zopár strán, ktoré by sa iba z vlastných síl, bez kooperácie zvonka, nedokázali takto svojpomocne samozasviniť.
Nikto, naozaj nikto by bez pričinenia premiéra napríklad nedokázal zariadiť, aby Jozef Macejko nastúpil za "piliera" Palacku do rezortu dopravy. Ani Rusko, ktorého premiér s obľubou spomína, či ktokoľvek iný. Kto Dzurindovi kázal vytiahnuť z východoslovenskej správy ciest riaditeľa, ktorý sa už aj tam topil v rôznych škandáloch?? A podviesť a politicky ponížiť KDH, ktoré malo na post legitímny nárok? Kto premiéra nútil, aby obišiel všetky štandardné postupy a posadil tohto "liberálneho ekonóma s jasným videním" do vlády? Nikto - Macejko je bumerang, pôsobenie karmického zákona, ktorý premiérovi vlastnoručne vyúčtoval spôsob svojej nominácie.
Žiadna konšpirácia by nedokázala ani zariadiť, aby o miliardovom tendri rozhodoval premiérov brat. Každý normálny predseda vlády sa úzkostlivo stará, aby aktivity jeho najbližšej rodiny nevrhali ani siluetu podozrenia z konfliktu záujmov. Kto môže za to, že tento jediný premiér v Európe sa nezaujímal(?) o to, či ho aktivity rodného brata nepostavia pod batériu podozrení? A kto je vinný za to, že pokladníkom SDKÚ je práve "Gabo"? Je hlboká škoda, že Dzurinda tieto zlyhania, ktoré sa ani netýkajú podstaty kauzy (čierny sponzoring strany), neprizná. Nemôže sa potom čudovať, ak aj lepšie argumenty, ktoré používa, sa prijímajú s nedôverou, či dokonca výsmechom. Vzniká a silnie indícia, že chce odviesť pozornosť.
Pri dnešnom stave poznania kauzy sa premiérovi priamo nedá prišiť iba jedno: Jeho osobné angažmán vo vlakovom lobingu. To sa naozaj nedá, hoci pre mnohých je Kresánkovo písmo dostatočným svedectvom. Vyvodzujú sa z neho aj také závery, ako že "Kresánkov list bol posledným pokusom zmeniť názor premiéra". Čiže žijú aj verzie, že predseda vlády bol do preťahovania dvoch podnikateľských skupín vtiahnutý, za niečo sa prihováral a o všetkom vedel. Vrátane toho najhoršieho. Proti tomuto výkladu existujú dobré argumenty. Ale je tu aj otázka, že ak Kresánek, či jeho našepkávači, chceli premiéra rovno zdiskreditovať, ako to tvrdí on, tak prečo písali v dvojzmysloch?
Potiaľ sú všetko iba indície, to ďalšie už usvedčuje Dzurindu z politickej zodpovednosti. Taká je fakticita, ktorej by mal premiér prispôsobiť rétoriku aj argumenty.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
