Kudroč. Odmalička pútal vďaka svojej mohutnej postave pozornosť, ale vari najviac jeho 198 centimetrov a 106 kilogramov pútali pozornosť na drafte nováčikov v roku 1999. Kristián bol už vtedy držiteľom striebornej medaily z MS 18 v nemeckom Füssene a v prvom kole si ho z 28. miesta vybral New York Islanders, čo mu v historických tabuľkách zaručuje siedmu pozíciu medzi slovenskými hokejistami. Z vyššieho miesta boli draftovaní len Marián Gáborík, Róbert Petrovický, bratia Hossovci, Branislav Mezei a Róbert Dőme. Kristián Kudroč však prakticky hneď po nováčikovskom výbere putoval do Quebecu Remparts, kde naberal prvé zámorské ostrohy. Potom ho newyorskí ostrovania vymenili spolu s brankárom Kevinom Weeksom do Tampy Bay Lightnings. Nuž práve v drese svetelných bleskov absolvoval premiéru v NHL, pričom ešte predtým podpísal s klubom zo slnečnej Floridy trojročnú zmluvu znejúcu na rozprávkové tri milióny dolárov. Oslovili sme teda tohto hráča, ktorého má pod agentskými krídlami Allan Walsh, a pozhovárali sa s ním na tému jeho zámorskej anabázy.

Spomínate si na obdobie spred štyroch rokov, keď ste boli v Michalovciach obyčajným dorastencom, ktorý však mal nesporné predpoklady a ktorý sa stal doslova z večera na ráno "hitom" medzi všetkými zámorskými skautmi?

"Áno, bolo to obdobie, v ktorom mi najviac pomohol Štefan Bubenko. Priznávam, mal som aj šťastie, ktoré sa významnou mierou podpísalo na mojom výkonnostnom vzostupe. Veľmi mi pomohla účasť na majstrovstvách sveta osemnásťročných v nemeckom Füssene, kde sme získali pre Slovensko historické bronzové medaily. Tento šampionát bol pre mňa šťastný preto, lebo som na ňom začínal v štvrtej päťke a skončil napokon v prvej. Práve tam si ma všimli zámorskí skauti, čiže som sa stal známejším. Aj tým si treba vysvetliť moje vysoké postavenie v drafte."

Aké ste mali pocity, keď si vás v drafte vybral New York Islanders, v tom čase jeden z najslabších tímov v NHL?

"V prvom rade som bol veľmi zaskočený, nevedel som, čo mám rozprávať. Jednak som nevedel po anglicky ani slovo a takisto som bol v pomykove. Bol to však zážitok na celý život. Ostrovania síce v tom čase naozaj patrili medzi outsiderov NHL, ale na druhej strane to bola pre mňa šanca pravidelne hrávať. Tešil som sa aj z účasti viacerých Slovákov v tíme, boli tam Žigo Pálffy, Zdeno Chára, Juraj Kolník a Braňo Mezei."

Aj napriek tomu vás však vedenie Islanders poslalo do juniorského tímu Quebec Remparts, v ktorom ste vo vašej premiérovej sezóne odohrali celkom 57 zápasov. Boli ste v Kanade spokojný?

"Určite, na toto obdobie spomínam ako na jedno z najvydarenejších vo svojej doterajšej kariére. Všetci hráči sme žili vo vybraných rodinách, obzvlášť ja som býval u veľmi dobrých ľudí. Rozumel som si aj s koučom, celkovo sa nám darilo, takže sa k tomuto obdobiu spomienkami veľmi rád vraciam."

Keď sa zdalo, že nastal váš čas v Islanders, klub vás vytrejdoval spolu s Kevinom Weeksom za štvrté miesto v drafte do Tampy Bay Lightnings. Neboli ste sklamaní?

"V NHL si hráč veľmi nenavyberá, musí rešpektovať rozhodnutia manažérov klubov, ktorí určite najlepšie vedia, čo je pre ich klub najlepšie. Nezáleží na tom, či som bol spokojný. Prvoradá bola moja výkonnosť, môj prínos pre klub. Od toho sa odvíja všetko ostatné."

Nezaskočila vás informácia z internetového servera Lightnings, kde vás ihneď po príchode do Tampy vyhlásili na základe hlasovania fanúšikov za najnádejnejšieho hráča Tampy Bay?

"Registroval som to, ale neviem, či to bola pravda. Samozrejme, potešilo ma to, ale aj tak to veľa neznamená. Každý sa musí presadiť sám."

Vás ale zakrátko poslali do farmárskeho Detroitu Vipers. Čo vy nato?

"Bol to celkom dobrý ťah. Vždy je dobré, keď hráč hráva a detroitské "zmije" neboli vonkoncom slabým klubom. Boli sme síce v tieni oveľa úspešnejších Red Wings, ale na druhej strane sme hrali asi hodinu cesty autom od Detroitu, takže sme boli akoby iným klubom. Aj napriek tomu sme spočiatku mali v priemere sedem tisícovú návštevu, potom to však išlo dole, lebo sme nevyhrávali."

Vy ste sa však aj navzdory tomu dočkali premiéry v NHL, keď vás tréner Tampy Steve Ludzik povolal 28.11.2000 do prvého tímu. Pikantériou však bolo, že vás v premiére postavil proti New Yorku Islanders na jeho ľade. Prehrali ste síce 4:7, ale revanš sa vám určite podaril, však?

"Neviem, či to nebol ťah trénera nasadiť ma práve proti Islanders, odkiaľ som predtým prišiel do Tampy. V premiére som sa snažil hrať maximálne do tela a nekompromisne. V úvode som odohral dovedna trinásť minút a inkasoval som aj dve minúty za hru vysokou hokejkou."

Zaujímavé je, že prvého gólu v NHL ste sa dočkali už vo svojom treťom štarte, keď ste 1. februára 2001 v stretnutí proti Buffalu Sabres zaznamenali po presnom pase od Brada Richardsa presný zásah nad lapačku Martina Birona. Čo vaše bezprostredné pocity?

"Jednoducho fantastické. V NHL je zvykom, že puk, ktorým hráč dosiahne premiérový gól, mu darujú. Aj mne ho po zápase dali, ale nechal som ho v Amerike."

Celkovo ste vo svojej premiérovej sezóne v NHL zaznamenali v 22. zápasoch štyri kanadské body za dva góly a dve asistencie. Spokojnosť je teda namieste, však?

"Určite sa nemám na čo sťažovať. Dostával som dostatok príležitostí, nadobudol som potrebné skúsenosti a takisto som herne povyrástol."

Tak trochu nepochopiteľne vás pred začiatkom lanskej sezóny

opäť poslali do farmárskeho Springfieldu Falcons, nemyslíte?

"Tiež som si myslel, že po vydarenej premiérovej sezóne budem dostávať viac šancí. Je to však záležitosť trénerových predstáv. Keď sa do jeho herného systému nehodím, dáva šancu iným. To je normálne. V poslednom ročníku som za Lightnings odohral len dva zápasy, hoci som očakával viac."

Na sklonku uplynulej sezóny vás ale zo Springfieldu vymenili do Philadelphie Phantoms. Prečo?

"Lebo vo Philadelphii potrebovali nutne obrancu a v Springfielde zase útočníka. Vymenili nás niekedy v polovici marca a za Phantoms som odohral desať zápasov, v ktorých som si pripísal tri asistencie. Postúpili sme do play-off, kde sme najprv vyradili Worchester a potom sme stroskotali na Syrakúzach. Vo vyraďovacích súbojoch som odohral päť stretnutí s bilanciou jeden gól a jedna asistencia."

V prvom zámorskom roku ste v Quebecu bývali v rodine, mali ste s tým skúsenosti aj neskôr?

"Nie, mal som byt v Tampe aj Springfielde, o ktoré som sa musel starať."

Čo vaša angličtina? Je pravda, že ste mali v šatni prikázané ňou hovoriť?

"Snažím sa stále hovoriť po anglicky a už sa celkom dohovorím. V kabíne sme mali akýsi zákon, na základe ktorého nemohli Európania hovoriť medzi sebou rodnou rečou. Podľa nich je angličtina "úradným" jazykom, v skutočnosti si však domáci myslia, že sa o nich medzi sebou rozprávame, ohovárame ich a ktoviečo ešte. Samozrejme, že je to blbosť, hoci občas rozoberáme aj veci týkajúce sa hokeja. Oni nás však takisto medzi sebou rozoberajú. Už sme si však na ich tradície a návyky zvykli."

Predpokladáme, že okrem Slovákov ste si najviac rozumeli s Čechmi. Je tak?

"Áno, neexistovala medzi nami jazyková bariéra a navyše Česi sú veľmi priateľskí. Hrával som s Pavlom Brendlom. Václavom Pletkom, Petrom Divíškom, Pavlom Kubinom, Stanom Neckářom i Václavom Prospalom. Chvíľu som v Tampe pobudol aj s našim Zdenom Cígerom, ten však v tíme dlho nebol."

Slovenská reprezentácia zaznamenala na poslednom svetovom šampionáte vo Švédsku významný úspech, keď získala zlaté medaily. Zmení to pohľad na slovenských hokejistov v zámorí?

"Pravdupovediac, nie. Pre Američanov bola najdôležitejšia olympiáda v Salt Lake City, kde však vo finále prehrali so susednou Kanadou. V Amerike sa však majstrovstvá sveta vôbec nemedializovali, pretože pre tamojších hokejových priaznivcov nemajú skoro žiadny význam. V Kanade je to iné, tam boli aj priame prenosy, predsa len je to kolíska hokeja. Keď sa však nepozriem na internet, ani neviem, ako sme dopadli. Chlapci však dosiahli veľký úspech a prajem im, nech im to v budúcnosti pomôže. Kredit slovenského hokeja určite pozdvihli."

Vy ste Slovensko reprezentovali len na MS 18 v Nemecku a MS 20 vo Švédsku. Ambícia obliecť dres s dvojkrížom na prsiach vám však iste nechýba, že?

"Jasné, ak dostanem pozvánku, určite prídem. Na reprezentačné akcie som vždy rád chodil a nepohrdol by som nimi ani teraz. Veď možno práve vďaka reprezentácii som tam, kde som. V budúcej sezóne sa budem veľmi snažiť vybojovať si miestenku v prvom tíme, lebo nič iné ma ani nezaujíma. Možno si ma potom všimnú aj reprezentační tréneri."

Dosť veľkú publicitu vzbudila vaša dvojcestná zmluva s Tampou, na základe ktorej by ste mali za tri roky zarobiť tri milióny dolárov.

"Viete, ono je to dosť relatívne. V Amerike musí každý človek platiť dane i svojho agenta. Áno, podpísal som výhodnú zmluvu, ale nie je to všetko tak, ako sa na prvý pohľad zdá. Navyše, tie peniaze sa viažu na NHL, v AHL je to ohodnotené nižšie."

Čo vaše styky s americkými médiami?

"Je pravda, že o hokej je tam veľký záujem, ale konkrétne ja na novinárov nemám najlepšie spomienky. Dvakrát som spory s nimi riešil prostredníctvom právnika a dvakrát som bol na súde úspešný."

Americké ženy však údajne nie sú práve najkrajšie, nezlepšilo sa to po príchode na slnečnú Floridu?

"Je to tak ako všade na svete, aj tam sa nájdu pekné i dajme tomu menej pekné ženy. V Tampe to bolo o poznanie lepšie, tamojšie dievčatá sú celkom schopné."

Kedy ich pôjdete skontrolovať?

"Narážate na môj odchod do Ameriky? Ešte neviem, teraz sa snažím oddychovať, ale popritom aj trénujem. Odídem podľa toho, ako sa mi bude doma páčiť. V auguste tu už určite nebudem."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.