poslanci schvália podmienky projektu reštrukturalizácie mestského dlhu, ktorý sa v súčasnosti pohybuje na úrovni cca 1,7 miliardy korún. Možnosť, že by väčšina poslancov projekt nepodporila primátor nepripúšťa.
"Podmienky Prvej komunálnej banky, ktorá je lídrom reštrukturalizačného procesu, sú štandardné, také, aké sa bežne používajú pri takýchto veľkých transakciách. Úroková sadzba okolo 11,5 percent je najnižšia aká v súčasnosti môže byť po tom, čo NBS zvýšila základnú úrokovú sadzbu. Pripomeniem, že na úveroch z roku 1998 sú úroky vo výšky 22 percent," zdôraznil včera primátor.
Mesto podľa projektu Prvej komunálnej banky dostane 700 miliónový úver na 15 rokov a strednodobý úver v objeme 500 miliónov na preklenutie obdobia, kým sa nepodarí speňažiť mestské lesy či už predajom alebo prenájmom. "V 1. kole sa nám to nepodarilo, jediný účastník nepredložil v termíne cenový návrh. Do 2. kola sme oslovili osem spoločností, ktoré v predošlom kole nestihli zložiť na účet mesta 1 milión EUR. Uvidíme, koľkí sa 2. júla zaregistrujú a koľko predloží do 18. júla cenovú ponuku. Záujemcom už stačí predložiť len bankovú garanciu, že ten milión v EURO tam majú," vysvetlil ďalší postup mesta námestník primátora Boris Farkašovský.
Primátor nepovažuje kritiku poslancov za KDH za oprávnenú a rozhodne nesúhlasí s ich názorom, že predložený návrh reštrukturalizácie a jej podmienky položia mesto na lopatky. "Notárska zápisnica ako exekučný titul na celý majetok mesta je štandardným nástrojom banky. Doteraz nebol exekuovaný žiadny majetok mesta, predávali sme ho po dohode a rozhodne nie pod cenu, či nejako masívne. Odmena pre banku vo výške jedného percenta z poskytnutých úverov, t.j. 12 miliónov korún je primeranou cenou za vyše dvojročnú prácu PKB. Trojdohodu, ktorú mesto podpísalo s ministerstvom financií a PKB, považujem za zásadný krok, reálny, konkrétny výstup, ktorý zastabilizuje finančnú situáciu v Košiciach," zdôraznil Trebuľa.
Postoj poslaneckého klubu KDH, ktorý návrh nepodporí, považuje Trebuľa za deštrukčný. "Doteraz som od pána Kočiša nepočul jedno racionálne riešenie, ako splatiť úvery mesta. Takže čakám, kedy príde s niečim racionálnym, s niečim, čo by mestu pomohlo."
Mesto muselo v uplynulých týždňoch majetkovo-právne vysporiadať majetok Tepelného hospodárstva, rozvody tepla a výmenníkové stanice, dať ich zaknihovať do katastra, aby mohlo dôjsť k ich založeniu v prospech štátu za schválenú 580 miliónovú návratnú finančnú výpomoc. Prvých 380 miliónov, ktoré z ministerstva financií prišli, mesto využilo na zaplatenie 70 percent dlhu voči Dresdner bank a vyplatenie VSŽ, ktorá pomohla cash peniazmi, keď odkúpila komunálne obligácie.
Z druhej časti vládnej pôžičky chce mesto úplne vyrovnať úver v Dresdner bank a Českej sporitelni.
VÚB i Tatra banka sú podľa slov primátora v rokovaní s PKB a pravdepodobne sa zapoja do procesu reštrukturalizácie, no jednania ešte stále nie sú ukončené.
Mesto má v súčasnosti záväzky z obchodného styku vo výške 368 miliónov voči dodávateľom, no podľa Zdenka Trebuľu je trend pozitívny, keďže v roku 1998 boli vo výške viac ako 800 miliónov. Približne 40 miliónov dlhuje mesto skrachovanej Devín banke v konkurze. "Zo súčasných 1,7 miliardy sa potrebujeme dostať na úroveň 1,1 miliardy korún dlhovej služby, aby sa mesto mohlo nadýchnúť a normálne existovať. Dúfam, že v druhom kole speňaženia lesov budeme úspešní," verí primátor a zároveň zdôrazňuje, že mesto bude musieť v nasledujúcich rokoch konzultovať každú väčšiu investíciu s bankou, ktorá bude strážiť pravidelné splácanie úverov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
