ktorý v utorok schválil slovenský parlament.
Lobistický pôvod ale nie je na tejto norme to najhoršie; poslanecká iniciatíva, prijatá s temer jednomyseľným súhlasom, je predovšetkým pozdravom z komunizmu. Zavádza reguláciu trhu a pošliapava základné slobody. Drvivá väčšina poslancov podľahla masívnemu tlaku domácich výrobcov, čím hrubo poškodila svojich voličov-spotrebiteľov. Najmä v prípade tzv. pravice je legitímne sa pýtať, kto a čím ich k podpore komunistických nápadov presvedčil. A potom sledovať, kde sa napr. zamestnajú, až v NR SR skončia...
Účelom zákona je "zamedziť zneužívanie ekonomickej sily reťazcov, podporiť predaj slovenských výrobkov a regulovať počet veľkopredajní". Jedno, druhé i tretie je nezmysel. Proti špecifickým výskytom "ekonomickej sily" máme zriadený Protimonopolný úrad. Hlavným protiargumentom štátneho zasahovania do dodávateľsko-odberateľských vzťahov je ale najmä fakt, že každý kontrakt sa uzatvára na základe dobrovoľnosti; keby podmienky neboli výhodné pre obe strany, k dohode medzi výrobcom a predajcom by proste nedošlo. Predstava, že slovenskí producenti vstupujú s hyper- a supermarketmi do pre seba nevýhodných vzťahov, je rýdzo komunistická. Táto reštrikcia bude mať jediný následok - prenesie bremeno na plecia spotrebiteľov.
Podpora slovenských výrobkov je ušľachtilá vec. Nič ale zámeru nemôže ublížiť väčšmi, než demontáž konkurenčného prostredia. Slovenskí výrobcovia budú produkovať ešte nekvalitnejšie a ešte drahšie ako doteraz. Ak je niekto lacnejší a kvalitnejší, nájde sa taký blázon supermarket, ktorý by uprednostnil cudzieho s vyššími prepravnými nákladmi?? Nie, našiel sa iba blázon parlament, ktorý miesto toho, aby ešte viac sprístupnil úniou dotované, a teda lacné potraviny, nás o túto možnosť okráda. Existuje pritom tisíckrát lepší spôsob podpory slovenských výrobcov - zniženie daní a odvodového zaťaženia. Taký tupý nonsens, ako je "proporcionálne zastúpenie tovarov vyrobených na Slovensku" prinesie jediný efekt; náklady na skladovanie a vyhadzovanie nepredajných tovarov zaplatí spotrebiteľ.
Nasledovný paragraf sa nedožil ani perestrojky: Obec pri schvaľovaní nových obchodných jednotiek musí zohľadniť existujúcu štruktúru lokálnych predajní, kúpnu silu (!!), nákupné zvyklosti obyvateľov (!!) a stanoviská napr. stavovských komôr (SOPK, poľnohospodárska a pod). To je naprostý škandál. Čo koho do toho, odkiaľ berú bohorovnosť posudzovať, koľko kšeftov tá-ktorá obec znesie?! Odkiaľ si osobujú právo takto obmedzovať slobodné podnikanie? Toto je pyramidiálna blbosť, vidíme klasický model, keď jeden a ten istý paragraf podporuje naraz korupciu aj protekcionizmus. Úplatky, ktoré poputujú do vrecák magistrátnych úradníkov a obecných šmudlov (z oboch strán - žiadateľov aj odporcov), zaplatia opäť len spotrebitelia.
Celková predajná plocha obchodných prevádzkarní v okrese a kraji sa pritom týmto zákonom obmedzuje na jeden meter štvorcový na obyvateľa. Neskutočné - poslanci rozhodli, že viac plochy netreba. To je ešte horšie ako plošné detské prídavky - za také čosi by sa malo strieľať. Odhliadnuc od jednotlivostí zákona, premisou je, že poslancov si volíme na to, aby konali a hlasovali vo verejnom záujme. Zákon o obchodných reťazcoch je však s ním v čelnej kolízii, keďže vyhovuje VÝLUČNE iba záujmu menšiny slovenských výrobcov. Všetci ostatní naň doplatíme.
Nejde však iba, a ani v prvom rade, o vrecko. Keby aj všetky argumenty, ktorými lobisti vypláchli mozgy poslancov, mali racionálne jadro, existujú nadradené princípy. Je to sloboda voľby, ktorá patrí k najzákladnejším slobodám jednotlivca. Každý, kto siaha na slobodu spotreby, siaha na jednu z najväčších vymožeností demokratickej spoločnosti. Preto je zákon o obchodných reťazcoch komunistický. Nariaďuje, na koľkých metroch štvorcových na hlavu sa môže prevádzať nejaký biznis, predpisuje pôvod tovaru, ktorý musí byť na pultoch, atď. To je boľševizmus.
Ani náhodou nie je cieľom obhajovať naše novodobé katedrály konzumu. Nástup hypermarketov nesie v sebe možno aj viac negatívnych vplyvov, ako pozitívnych. O ich osude však musí rozhodnúť slobodne spotrebiteľská verejnosť a nie štátna byrokracia hecovaná lobistami a korumpovaná výrobcami.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
