vysvedčenia vrcholí práve v týchto dňoch a môže mať i dramatické následky. Úteky z domu, či samovraždy nie sú ničím neobvyklým, ale zlé vysvedčenie rodičia často zvládajú horšie ako deti. Hysterický krik, bitka či vyhrážky svojim ratolestiam nie sú najlepším spôsobom, ako riešiť tento problém.
"Každoročne v období vysvedčení prichádzame do kontaktu s deťmi, ktoré majú strach priniesť vizitku svojej celoročnej práce domov. Samozrejme, nesvedčí to o dobrých vzťahoch v rodine, pretože rodičia by sa o známky mali zaujímať priebežne, nie iba na konci školského roka. Preto by sa nemali uchyľovať k žiadnym trestom, skôr by mali hľadať spôsob, ako študijné výsledky detí zlepšiť. Niekedy stačí viac ich kontrolovať, spoločne sa s nimi učiť, alebo zabezpečiť doučovanie z problémových predmetov. Fyzické tresty ani krik ešte problém nikdy nevyriešili," rozhovorila sa na tému vysvedčenie PhDr. Alžbeta Hajková. Spolu s jej ďalšími kolegyňami, klinickými psychologičkami, sme sa stretli v priestoroch Linky nádeje, na ktorú môžu deti, ale aj dospelí, kedykoľvek zavolať, keď čosi nezvládajú a potrebujú odbornú radu.
"Zatiaľ sme telefonátov týkajúcich sa strachu z vysvedčenia veľa nezaznamenali, ale je možné, že sa s nimi vrece ešte len rozsype. Deti sa obvykle pýtajú, ako to povedať rodičom a čo oni na to. Nuž, radiť je jednoduché, ale prekonať samotný strach je veľnu ťažké. Treba si však uvedomiť, že v čase vysvedčenia sa už nič nedá zmeniť. Pštrosia politika deťom nepomôže," pokračuje psychologička, podľa ktorej je lepšie povedať o nemilom prekvapení rodičom skôr a tak situáciu vyventilovať.
"Deti môžu mať strach buď z bitky, ale aj kriku, ktorý ich čaká. Nedá sa povedať, čo je horšie či fyzické alebo psychické násilie. Rozhodne takéto obavy vypovedajú o situácii v rodine, zväčša sa rodičia deťom represiami vyhrážajú už v priebehu roka, namiesto toho, aby ich k učeniu viedli iným spôsobom a viac sa im venovali," hovorí PhDr. Katarína Kubašovská. Dôvody problémov s učením môžu byť podľa nej rôzne.
"Zlé známky nemusia byť dôsledkom nevedomosti. Môže v tom byť lajdáckosť, nechuť k nejakému predmetu, príchod puberty, ale aj rodinné problémy smrť blízkej osoby, rozvod, konflikty manželov. Veľmi vážnym zásahom do psychiky dieťaťa býva aj prechod na druhý stupeň, strednú školu či zmena školy. Potvrdzuje to i moja osobná skúsenosť. Dcéra bola vždy vynikajúca žiačka, ale keď ju prijali na osemročné gymnázium, prišli problémy. Odrazu nezvládala množstvo učiva, prišli zlé známky, ale pred nami ich tajila. Keď sme sa náhodou dostali k ich výpisu, boli sme veľmi prekvapení. Nielen zo známok, ale i z dcériných tajností. Vždy sme si mysleli, že sa nám zdôverí, keď bude mať nejaké problémy. Sadli sme si preto, rozobrali situáciu a pomohlo to. Dcéra začala chodiť na doučovanie a vysvedčenie potom nebolo vôbec tragické. Teraz je opäť vynikajúcou žiačkou," poznamenáva.
Podľa PhDr. Alžbety Hajkovej je každý rodič rád, keď je jeho dieťa vynikajúcim žiakom. Ale život na tom nestojí. Niekedy sú očakávania a nároky rodičov príliš prehnané, čo môže byť i na škodu. Vytýkanie nedostatkov častokrát pôsobí veľmi demotivačne. Dieťa môže buď znechutiť, alebo dokonca zapríčiniť rodinnú tragédiu. Zriedkavosťou nie sú samovraždy stredoškolákov alebo vysokoškolákov, ktorí si siahajú na život kvôli osobnému zlyhaniu. Rodičia v takýchto prípadoch dávajú tragédiu za vinu učiteľom, ale príčiny skôr treba hľadať v rodine.
"Dieťa treba vedieť prijať aj so zlými známkami. Každému padne dobre, keď ho pochvália. Vysvedčenie je pre deti hodnotením ich práce a aj keď nie je excelentné, je vhodné ho osláviť. Niekomu môže padnúť zaťažko, keď musí prehltnúť veľké sklamanie, ale je to lepšie, ako dieťa zjazdiť pod čiernu zem. Nie sú to len teórie, samej sa mi to osvedčilo. Dcéra raz doniesla na strednej škole štvorku z matiky na polročnom vysvedčení. Samozrejme, že som bola sklamaná, ale rozhodla som sa to osláviť. Šli sme s celou rodinou do dobrej reštaurácie a vyventilovali sa pri chutnom jedle. Pre dcéru to bolo veľké prekvapenie, ktoré zabralo. Na konci roka si známku opravila," pridáva svoju trošku do mlyna A. Hajková, podľa ktorej na škodu nebýva ani stimulácia vhodnou odmenou. Nemusia to byť práve peniaze, ale napríklad spoločne strávený voľný čas, či prísľub zaujímavých prázdnin, ak 'vysvečko' dopadne dobre. A čo radí psychologička sklamaným rodičom?
"Nič netreba riešiť v afekte. Keď dostanete do rúk vysvedčenie, ktoré nie je podľa vašich predstáv, nechajte si to všetko najprv prejsť dobre hlavou. Napočítajte do desať, choďte sa prejsť, dobre sa vydýchajte. Doprajte si čas na upokojenie, vaše dieťa to iste ocení a vzájomnému vzťahu to iste prospeje. Rodičia totiž v zlosti neraz porozprávajú veci, ktoré potom ľutujú," hovorí.
Vhodné je podľa nej i pozrieť sa na vlastné vysvedčenie z toho istého ročníka, mnohí pochopia, že deťom nemajú čo vytýkať.
"Ani represie vo forme pokazených prázdnin nie sú namieste. Prázdniny sú na zotavenie, trápiť deti učením nemáva veľký efekt. Samozrejme, pokiaľ nemusia robiť reparát," dodáva.
No a rada pre školákov? Ukážte svoje vysvedčenie rodičom na verejnosti stretnite sa s nimi na zmrzline alebo im ho odneste do práce. Bezprostredná reakcia akiste nebude až taká búrlivá. V prípade obáv sa však s dôverou obráťte na Linku nádeje, ktorá je vám nonstop k dispozícii na telefónnom čísle 644 11 55.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
