jednoducho len čakať a pretrpieť to, čo nadelí osud. O tom by vedel dosť rozprávať aj Tomáš Zárecký (na fotografii vpravo), superligista, ktorý skraja jarnej odvety prišiel z Petržalky na hosťovanie do 1. FC Košice, lenže z jeho predsavzatia pomôcť tigrom v boji o záchranu zostal len prach. Dalo by sa povedať, že ako prišiel, tak aj odišiel, lebo nikto ho v akcii nie však vlastnou vinou nevidel.
Tomáša sme zastihli na sústredení vo Vysokých Tatrách, kde sa pripravuje s materským tímom. Bol už v inej nálade a prístupný spomienkam. "Na východ som sa tešil, túžil som pravidelne si zahrať, ale po necelých dvoch týždňoch sa to zrútilo. Na tréningu som utrpel zranenie slabín na pravej nohe, ktoré sa mi natiahli. Bolo to akurát pár dní pred zápasom proti Artmedii. Myslel som si, že proti bývalým spoluhráčom vybehnem na ihrisko, no namiesto toho som musel podstúpiť operáciu v prešovskej nemocnici." Dvadsaťdvaročný hráč si teda súťažne ani raz nekopol do lopty. Približne dva mesiace bol ako rekonvalescent v "ofsajde", ale ani potom do konca ročníka už nezasiahol do hry. "Naplno s prípravou som po odmlke začal až teraz s Petržalčanmi. Dva-tri týždne pred záverom sezóny som sa pustil do individuálneho postupného zaťažovania organizmu."
Zárecký naznačil, že i po zákroku zostal v Košiciach bol v kontakte s trénerom Erikom Bogdanovským. "Možno keby tento lodivod zostal vo funkcii, ešte by som vari i čosi odohral. Ale po zmene pri kormidle to bolo stratené, odišiel som z Košíc. Naplno som nemohol robiť cvičenia, nebolo to celkom ono po zdravotnej stránke." "Mudrci" môžu namietať, či Tomáš nemohol s operáciou počkať. Aj on tak uvažoval, ale lekári mu to neodporúčali. "Odborníci mi naznačili, že čím skôr pôjdem pod skalpel, tým lepšie pre mňa, lebo problémy sa mohli obnoviť. Nevylúčili však, že vo finiši súťaže by som ešte nejaké zápasy stihol. Pôvodne bol plán, že do štyroch týždňov po zákroku začnem s tréningom, lenže mňa to stále pobolievalo. Po kontrole som sa dopočul verdikt, že to musím poriadne doliečiť."
Napriek tomu, že sa z plánovanej posily stal vlastne dlhodobý maród bez šance pomôcť, Tomášovi sa v 1. FC páčilo. "Vôbec to nebolo také kritické, ako sa písalo. Mne sa medzi tigrami páčilo. Najťažšie však bolo pre mňa, že som sa cítil bezmocný vo fázach, keď išlo mužstvu o kožu," dodal futbalista, ktorý má pri Dunaji zmluvu ešte na jeden rok. Teší ho, že teraz ani pri zaberačke necíti už žiadne bolesti. A keď sme mu predostreli víziu, či by sa do Košíc ešte niekedy vrátil, bez váhania dodal: "Jasné, prečo nie. Pravda, už ako zdravý hráč."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
