vlastne ušitelky, lebo dnes ušé deti len ženy. Ušitele sú na vymretja a to je velká chyba. Ni že by som si nevážil ženy na týchto postoch, ale muž je len muž, deti se ho véc bojé a lepši ho poslúchajú.Jé se pamätám na svojo školskja roky .lebo vtody palíška bula šesto zamestnaná, alebo polámaná. Potom riaditel školy každý pétok chodil trédoch a zučtíval si nami calotýždnja rováše. Kto mal velé priestupkó, potom sedel v lavici ak na žeravom uhlí a mraštil se akoby štíplavú cibulu krájel. Plakali len sopléci, kotrí nemali chlapskú náturu Našo školstvo prešlo telo reorganizáciami, že teraz ani nevjam, ši sú povolenja telesné tresty. Kot ni, tak to je velká chyba lebo deti ešte nevedé dobre odhadnút, ši dobre robé , alebo ni. Treba im to zo šesu na šes s tým štíplavým nástrojom, kotor se volá trstenica, pripomenút. Ani takja daša nebulo, že by smo chodili poza školu, nebodaj do kroku. Ešte aj to, kot smo potajomky tam kde aj král chodí pešo, kúrili cigarety. Aj kršmáre mali zákonom zakázanja naljavat pálenku, alebo pivo. Bulo to aj správne. Kot si deti už teraz zvyknú na pijatiku, ša budú robit kot vyrastú. Ved to aj videt na tej našej mládeži ak se chová ku starším alebo medzi sebó. Z toho je tá velká kriminalita.
Pravdou je, že ani rodiše nemajú na svojo deti šes a málo ich vychovávejú. Po príchode zo školy se deti túlajú po dedine a v mestoch na všelijakých tajných skrýšach. Doma ich zas vychováva televízija a v tej je samja zabíjanja, inakši nestojí za ništ. Potom velé detí vysedáva pred tými kompjuteram a aj v nich sú samja bojovja hry. My starí smo prežili vojnu na vlastnej koži a nikdy na nú nezabudnemo.Teraz podle filmov v kinách a televízíje, ale aj podle daktorých novín, tak to vyzerá akoby smo stáli pred delšó vojnó. Samotnja správy v TV sú samja vraždy a neštestja, akoby se na svete nekonali aj takja milja veci, kotrja by šloveka pred spaním potešili a zabavili.
Je to šitko samý stres, ak to teráz pekne prepytujem volajú.Sami si robímo zo života kovbojku a ukezujemo detom ak se nemá žit.Oni sú potom chúdetá z toho šitkiho pomýlenja a nevedé ša je dobrja a ša zlja, ša se má robit a šomu se treba vyhýbat.Kot to delé tak pajde, štát bude musí budovat novja žaláre,len nevjam, že kto bude telo basistó chovat. Ved oni se tam majú ako v raji, ešte aj televízore majú na chyžoch, ništ nemusé robit a kot se im daša nepáši, ešte sú schopní aj štrajkovat.
Vera, v takom svete dnes žijemo. Štát zadarmo chová ak v hoteloch trestancó a pre tých ša calý život poctivo si vyrobili 42 rokó nemá peneze na penzie. Šitko je hor nohami obrátenja. Planý šlovek je dobrý a dobrý se musí trápit na vlastnja trovy. Za šitko treba platit Potom ni šudo, že kot prišla do školy nová ušitelka a bula zvedavá ším sú ich rodišove, každja dite povedalo ším je jeho otec, len Móricko povedal: prosím pani ušitelka, maj otec je prostitút.Pani ušitelka se zašudovala, lebo o takej profesii nikdy nepošúla a preto sa Móricka delé povypytovala. Van jej na to odpovedal, že jeho otec kot ráno stane hreší ak pohan a bohuje, že zas musí íst do toho bordelu. A matka vše na to povja, že koby tja ka... aspon lepši platili. Ušitelka potom v duchu musela kapitulovat a uznat, že Móricko mal pravdu.
Priznajmo si aj my, ni je to vo velé fabrikoch a úradoch tak? Lude se žerú medzi sebó a závidé si ešte aj nos medzi ošami.Nevjam ším to je, ale my Slováci musímo mat vše dajakiho protivníka, kotroho za šitko, ša my napáchame viním. našim hranicami. Predtým smo nemali v láske Čechó a vinili smo ich z toho, že z našej roboty žijú. Teraz hodnota ich koruny stúpa a našej zas klesá. Aj to jedon ukazovatel toho, že v nás je chyba. Každý se stará o sebe. primátorka Čadce furt bije na poplach,že šitkomu sú na vine Maďari a pritom ich ani porédne nevidel. Pritom my, ša vedle sebe žijemo s nimi, nemámo nijkja problémy a delímo se ni podle národnosti, ale podle toho kto akým šlovekom je.
Z detstva smo se dostali k delenju dospelých. Jé pritom nikdy nevjam preš se musímo delit, preš si navzájom nerozumejemo, jedon druhiho nevjamo pochopit a vzájomne si pomáhat. Ved žijemo v taký planých šesoch a pritom z histórie vjamo, že ším bula vešé chudoba, tým si lude k sebe lepši k sebe pritéhli a spoločne se snažili vytéhnut z blata chudoby a bjady .Lenže to je na vine, že ešte ni smo šicé v tom bahnisku, podaktorí žijú v takej dobrote, že od nej spýšneli a na tých, kotrím vdešé za svojo bohatstvo a pých sa z vysoka" vykašlú. Len jé si myslím, že do nekonešna nemaže but a že raz príde šes ,kot se šitko zmení. Vjate ak se v tej českej pesniške spiavá, že raz si hore a druhý raz dole .Prídú šesy, kot tí pyšní zbohatlíci si budú muset kupovat ambríle na nos, aby im do nich kot dížd padá nenapršalo. Len nevjam, že kto telo ambríló potom vyrobí. Pre istotu si aj ja budem už teraz muset taký ambríl objednat. Jedon nikdy nevja...
S tým se s Vami lúšim a srdešne vás pozdravujem.
Autor: Váš bašík z Gemera
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
