riek na Dunajci v Pieninskom národnom parku. Tamojší pltníci sa však už niekoľko rokov s nevôľou pozerajú na jednu z pltníc neďaleko Spišskej Starej Vsi. Pltníci z Majerov i Červeného Kláštora svorne tvrdia: Nemá tam, čo robiť, ide o čiernu stavbu.
Zatiaľ čo v Majeroch a v Červenom Kláštore stoja pekné stavby, na pltnici pri Spišskej Starej Vsi, v lokalite, ktorú miestni volajú "Nokle" stojí na prašnej ceste bez parkoviska unimobunka a pár drevených latrín. Že ide o pltnicu, ktorá ponúka splav Dunajcom sa dozviete iba z ošarpaného nápisu na stene unimobunky. "Takto si ja osobne cestovný ruch nepredstavujem," povedal nám jeden z pltníkov z Červeného Kláštora, Ján Hubcej. Vzápätí dodáva, že majiteľ staroveskej pltnice ostatným pltníkom "kazí" kšeft.
"Postaví sa na cestu a láka turistov k sebe. Pritom im dáva skreslené informácie. Má výhodu, pretože jeho pltnica je od Spišskej Starej Vsi prvá "na rane" a samozrejme to zneužíva. Nemá veľa pltí, ale aj keď spustí na vodu iba štyri, je to pre nás strata," konštatoval pltník.
J. Hubcej tvrdí, že majiteľ pltnice nemá je prevádzku povolenie. Za pravdu mu dáva Krajský úrad, odbor životného prostredia. Vedúci odboru František Kurila pre Tatranský denník uviedol, že odbor majiteľovi pltnice v Spišskej Starej Vsi odmietol vydať povolenie na realizáciu stavby. "Žiadali sme ho, aby predložil potrebné doklady. Do termínu sa tak nestalo, preto sme vydali zamietavé stanovisko. Majiteľ sa voči rozhodnutiu odvolal," povedal nám šéf odboru. Ako ďalej dodal, podľa jeho názoru spomínaný majiteľ iba naťahuje čas. "Viem, že pltnicu prevádzkuje ďalej. Myslím si, že by mu mala Štátna plavebné správa odňať koncesiu," dodal J. Kurila.
Navyše, ako sme sa dozvedeli z úst právneho zástupcu Štátneho vodohospodárskeho podniku Povodie Bodrogu a Hornádu Juliána Cvancingera, správca toku nevydal majiteľovi staroveskej pltnice povolenie na užívanie toku. Ostatné pltnice operujúce na Slovenskej strane Dunajca toto povolenie vlastnia.
Majiteľ spornej pltnice má prirodzene na celú vec iný názor. Ako nám v telefonickom rozhovore povedal, spor okolo pltnice je exemplárny prípad slovenskej byrokracie. "Pltnicu som chcel riadne zlegalizovať. Napísal som tri žiadosti so všetkými potrebnými dokladmi. Všetku agendu som mal schválenú. Neviem čo sa dialo ale môj spis sa stratil na ministerstve životného prostredia. Konkurencia má všetkých úradníkov podplatených. Od hora až dolu. Snažia sa ma zničiť. Dokonca mi porezali plte," bráni sa majiteľ.
Miestni obyvatelia hovoria, že za celým sporom sú peniaze a snahy zarobiť, čo najviac. Žabomyšie vojny sú vraj na Pieninách na dennom poriadku. Od "konkurenčných" sporov neboli ušetrení ani turisti. "Účty" sa vybavovali priamo na rieke. Pltníci hádzali po sebe kamene. Znalí veci hovoria, že pltníci by sa mali spojiť, tak ako v susednom Poľsku.
Foto: Milan TALARČÍK
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
