mostecké, dnes už pražské zoskupenie okolo lídra, basgitaristu Karla Šůchu predstavilo nový album Rytmus, no spomenulo si aj na tie najlepšie kúsky z predošlých piatich albumov.
Priestranstvo Pod Bikošom zvané "Marakaňa" navštívilo v sobotu okolo šesťsto ľudí, a to i napriek tomu, že celý deň predtým pršalo a počas festivalu sa počasie príliš často striedalo. Laura bola pre prešovské obecenstvo kvalitným lákadlom. Do metropoly Šariša prišli Šůchovci po troch rokoch. Naposledy tu boli v Mestskej hale ešte v starej zostave so spevákom Martinom Poštom a speváčkou Lenkou Novou. Tých nahradila šarmantná a sexy Vlaďka Svobodová a spevák Martin Streško. Tento Slovák mal v Prahe bar a nikdy predtým nespieval v kapele. V známej Laure sa však uchytil na prvý raz. Sympatie východniarov získal aj tým, že skladby uvádzal po slovensky, dokonca raz i po šarišsky.
"Bola nám na pódiu zima. Na to, že je leto, máte tu 'kosu'. Publikum bolo výborné," posťažoval sa nám po koncerte líder českých headlinerov Karel Šůcha, ktorý si ale inak prešovské osadenstvo pochvaľoval: "Nemám pocit, že by to boli pre ľudí nové skladby, lebo čo som si všimol, tak spievali s nami, vracali nám odpovede, takže mám ten pocit, že buď mysleli dopredu alebo tie piesne poznali. Boli výborní."
Druhým ťahákom Zlatý Bažant East Side Music Festu bola skupina Michala Kaščáka Neuropa, ktorá vyšla na pódium po českých hviezdach. Jej výkon nemožno charakterizovať inak než profesionálny. Znovu potvrdila, že je viac než dôstojným, kvalitnejším pokračovaním Bez ladu a skladu. Michal Kaščák je známy nielen ako muzikant, ale ako organizátor najväčšieho slovenského festivalu Bažant Pohoda v Trenčíne. Naviac ku prešovskej skupine Chiki Liki Tu-a, ktorá festival Pod Bikošom spoluorganizovala, ho spája takpovediac otcovský vzťah. "Oni nie sú naši odchovanci, sú absolútni samoodchovanci," nesúhlasil líder Neuropy. Zaujímavé je, že na rozdiel od iných oblastí, festivaly nie sú medzi sebou priamou konkurenciou. Skôr tam funguje spolupráca. Vníma to tak aj M. Kaščák. "Všetky veľké veci sa robia na základe malých a tento festival je veľmi dobrý práve taký, aký je. Čím viac takýchto akcií bude, tým lepšie. A títo v Prešove sú veľmi šikovní chlapci."
Po vystúpení Neuropy sa hlavné pódium zmenilo na Drum´n´basse Stage, kde sa predstavili DJ Gari, DJ Jascer a Ear Drum Kru. Vyhrávali až do piatej hodiny rannej. Od ôsmej večera sa hralo aj na neďalekej Reggae zóne, kde vystupoval DJ Thiery Papate z Konga a domáci SKAbaret.
Celú sobotňajšiu akciu odštartoval košický Timshel. Solídny úvod v podaní kapely, ktorá pôvodne mala na "Marakani" vystupovať už vlani. Nevýhodou tohto zoskupenia je však nevýrazný spev a jednotvárne zaranžované skladby, ktorým dominujú husle. Chcelo by to však viac invencie. Budúcnosť ukáže, ktorým smerom sa Timshel vydá.
Košičanov na pódiu vystriedali domáci. Konkrétne prvá z troch vystupujúcich odnoží Chiki Liki Tu-a, táto s reggae fazónou. Dzigi Džabur a Black Revolution Band. Pri tejto muzike a pódiovom prejave sa nedá tváriť vážne. Dzigi (Tomáš Paľo) sa štylizoval do pózy ultraľavicového revolucionára. Che Guevara by si popri ňom musel pripadať ako konzervatívny fundamentalista.
Keď už sme pri odbočkách Chiki Liki Tu-a, druhou bolo vystúpenie pôvodne neplánovanej punkovice The Wajgels s lídrom Ľubom Petruškom. Imidž tejto skupiny bolo vulgárne nadávanie na všetko a všetkých. Vulgarizmy však sedeli presne podľa Werichovej tézy, že ak sa nedá sprosté slovo adekvátne nahradiť, treba ho ponechať. A ľudia sa znovu od smiechu chytali za bruchá. Tak tomu bolo aj pri vystúpení metalového Antracitu so spevákom Tomášom Paľom. Jeho nekonečný refrén "óóóó..." záverečnej (i prídavkovej) piesne bolo trefnou paródiou na niektoré kapely snažiace sa preraziť v metalovom žánri. Jednoducho, treba počuť. A vidieť. Mimochodom, Antracit bude prvou metalovou skupinou, ktorej sa podarí vystúpiť na nemetalovom festivale Pohoda.
Samotní Chiki Liki Tu-a hrali relatívne krátko, a nie avizovaný nový program, ale samé staré veci. Dôvodom bolo, že im chýbal bubeník Tomáš Višňovský, ktorý je vo Francúzsku.
Recestisti žijú aj na západnom Slovensku. Z Vrbového na východ dorazili Vrbovskí víťazi. Tvorí ich líder Karpatských chrbátov Barňo Jobus a jeho "pán brat". Predviedli muziku, ktorú charakterizovali ako "priemyselný folklór", pričom ukázali niekoľko ozaj netradičných hudobných nástrojov.
"Vrbovskí víťazi sú prvý raz na východnom Slovensku. Preto sme sa veľmi tešili. Nehrali sme tu, tuším, ani s Karpatskými chrbátmi, ale raz sme na východnom Slovensku boli. Mali sme hrať v Michalovciach, ale nehrali sme," prezradil nám Braňo Jobus, ktorý si zaspieval aj s Neuropou.
Neodmysliteľnou súčasťou Zlatý Bažant East Side Music Festu je moderátor, ktorým bol znovu Jozef Muránsky. Jeho výkonu niet veľmi čo vytknúť, situáciu zvládal s prehľadom. Súčet účinkujúcich na festivale uzatvára spišskonovoveská kapela Karavana a domáca Hlava 66. Reggae Bugiho a spol. nemohlo dobrej nálade uškodiť, Karavana - podobne ako pred dvoma rokmi - zožala na festivale úspech. Ten sa ušiel aj Hlave 66, ktorá sa hudobne posunula viac vpred, viac do elektroniky, ale spev Tomáša Hricišáka zostáva nemenný a ľahko identifikovateľný.
"Na to, že bola zima a deň predtým lialo, sme spokojní. Toľko návštevníkov sme odhadovali, no nerátali sme s nepriaznivým počasím. Chcem preto za organizačný tím ľuďom, čo prišli, úprimne poďakovať. Ceníme si to," povedal po skončení akcie organizátor Jozef Murín z Boardcore Agency.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
