noví kamaráti, ten sladký nekontrolovateľný neporiadok, alebo možno polovičná sloboda, ktorú internáty poskytujú. Pre toto všetko a pre tisíc iných vecí sú internáty také obľúbené. Študentský život predsa musí mať niečo do seba, keď naňho naši rodičia spomínajú s takou radosťou. Dalo by sa dokonca povedať, že táto časť ľudského bytia je najkrajším obdobím života. Pre každého sa niečo nájde. Košice toho ponúkajú vcelku dosť. Či už ide o intelektuálne zrelého kultúrneho nadšenca, alebo o pivného fanúšika túžiaceho po zábave. Ale je študentský život naozaj taký ideálny ako sa na prvý pohľad môže zdať? Napriek všetkým výhodám sa v pokojnom živote študentíka občas vyskytnú isté nedostatky, spojené s nie príliš vyhovujúcimi podmienkami na slovenských internátoch. Stačí sa na ne pozrieť. Na druhej strane, keď vezmeme do úvahy každému známu situáciu na Slovensku, nemôžme sa čudovať, že pri tomto katastrofickom stave sa peniažky na renováciu internátov hľadajú veľmi ťažko. Tak, alebo onak, nič to nemení na tom, že cenovo výhodnejšie bývanie si (aj napriek stále sa zvyšujúcim poplatkom) jedinec nenájde (samozrejme, ak nerátame bývanie doma). A čo si budeme hovoriť - človek si zvykne na všetko. Ale aby sme sa nepohybovali len v teoretickej rovine, navštívili sme obyvateľov niekoľkých košických študentských domovov a povypytovali sa na tento ich súčasný domov.
Ako prvý sme si pozreli internát na ulici Boženy Němcovej. Už pri vstupe do tohto zachovalého objektu nás prekvapil zvláštny, ťažký vzduch a ponuré šero. Stretli sme dvoch chalanov, Flexa a Jana, ktorí nám ochotne poukazovali svoje izby. Flexova izba (inak typicky chlapčenská s peroxidovými nahotinkami na stenách), bola dosť malá pre troch obyvateľov. No jemu vadilo skôr to, že v nej nemajú aspoň umývadlo. Okná zdobili roztrhané závesy, ktoré si iste pamätajú aj časy predošlého režimu. Medzi dôležité súčasti izby patril aj platničkový varič, keďže chlapcom sa vraj nechce chodiť do miestnej jedálne (neviem prečo, lebo varia naozaj dobre). Janova izba bola svetlejšia, čomu bol tiež veľmi rád. Pretože, ako nám prezradil, minulého roku o slnku ani nevedel, pretože obýval iný objekt. Zrazu sme začuli hrozný rachot - električka. Chlapcov to evidentne neprekvapilo, čo len potvrdilo našu mienku o tom, že človek si znesie veľa, študent všetko. Zaujímavé boli aj takzvané prístelky - kvôli opotrebovanosti by vyhoveli možno tak bezdomovcom. Občas sa tu vyskytnú problémy s teplou vodou, ktorá kvapká na prízemí, ale na vyšších poschodiach netečie. Dievčenské sprchy navštevuje istý záhadný pán, ktorý ich cez vetracie okienko špehuje. Celkové ohodnotenie - Flexo: "Keby existovalo lepšie bývanie, tak sa k tomuto internátu ani nepriblížim." Ale zároveň dodal, že: "Nebyť internátneho života, dávno by som nechal školu." Posúďte sami. Známkou od jedna do desať (10 je najviac), chlapci prisúdili svojmu internátu 6 bodov.
Internáty na Medickej ulici patria vraj medzi najlepšie v Košiciach, čo si myslí aj Lucia, ktorá tam býva už 4 roky. Zaviedla nás do svojej izby, kde sa práve pilne učili jej tri spolubývajúce. Rozdiel vo veľkosti izieb v porovnaní s tými z predošlého internátu bol evidentný. Výhodou je tiež rozdelenie na bunky, čo znamená, že o jednu kúpelňu sa delí oveľa menej ľudí. Kuchynka bola tiež v dobrom stave, ale aj tu sa na varenie používajú radšej iné "zakázané pomôcky". Luciino vyjadrenie: "Páči sa mi tu, budem tu síce už len rok, ale bude mi to tu chýbať." Celková známka 8. Pre porovnanie sme prijali srdečné pozvanie aj do chlapčenskej izby. Už pri vstupe nás privítal veľmi zaujímavý ráz izby. Po celej jej dĺžke boli rozvešané šnúry a na nich prevesené rôzne pekné handry, kľúčiky, vysušené rožky a iné zaujímavé veci. Na stene bola podobizeň nemenovaného lídra najväčšej slovenskej strany, ale bez vlasov, a so sprievodným textom: "I love you baby!" Chlapcom sa ich bývanie nadmieru páči (aj keď práve nemali teplú vodu), čo odhalilo aj ich vyjadrenie: "Tohto roku sme ani veľmi nechodili vonku, celý čas sme boli v izbe." Celková známka 9.
No a do tretice sme si obzreli internát Ferka Urbánka. Prišli sme práve včas, aby sme zažili nefalšovanú oslavu úspešne zvládnutých promócií akejsi Ing. Alenky so všetkým, čo k tomu patrí. To znamená - veľa ľudí, balóniky a neodmysliteľné rozbíjanie fliaš, kvôli ktorému, ako nám neskôr prezradila nami oslovená Katka, tu mali isté problémy s konzervatívnejšími obyvateľmi vedľajšieho internátu. Veľmi rýchlo to ale vyriešil zodpovedný predstaviteľ školy, lebo tradícia sa len tak pre nič za nič zrušiť nedá. Katka nám ukázala svoju izbu a klobúk dole! Na to, aká bola maličká sa tam tesnili traja. Katka však tvrdila, že sa to dá. Okrem toho, majú ju veľmi účelovo zariadenú a celkom útulnú. Tento internát nás vskutku prekvapil, lebo tu evidentne prebehlo viacero rekonštrukcií. Celková známka 7.
Aký z toho všetkého vyplýva záver? Viaceré nedostatky, ktoré košické internáty bezosporu majú, sú ich obyvateľmi prehliadané. Vyvažujú to: priateľský personál (študenti milujú vrátnikov, ktorí ich pustia na intrák aj po večierke), dobrá atmosféra (kto by sa nezúčastnil rituálnych chodbovíc, bukovíc, izbovíc atď.) a zaujímaví ľudia (možno priatelia na celý život). Jednoducho, internáty sú najlepšie. Nič viac, nič menej.
Autor: Merka KAROĽOVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
