46-ročnému Františkovi I. obžalovanému z trestného činu podvodu. Tento verdikt vyriekli muži v talároch v intenciách Najvyššieho súdu SR. Ten totiž po odvolaní prokurátora zrušil predchádzajúci rozsudok, na základe ktorého bol obžalovaný uznaný vinným z poškodzovania cudzích práv a vrátil krajskému súdu na nové prejednanie.
V kauze, o ktorej je reč, išlo o pôdu, resp. pozemky, ktoré patrili dedovi obžalovaného a príbuzným ďalších spoluvlastníkov ornej pôdy vo výmere 7116 metrov štvorcových a ďalšej pôdy vo výmere 757 metrov štvorcových. Obžalovaný z nej zdedil po dedovi len jednu osminu. Vedel, že nie je výlučným vlastníkom pozemkov, no napriek tomu ich predal firme Soll-R. s.r.o. za 3 735 200 korún. Samozrejme, bez vedomia ďalších spoluvlastníkov. Skôr ako sa tak stalo, si objednal vo firme Geotop vypracovanie geometrického plánu, v ktorom boli zahrnuté uvedené nehnuteľnosti v katastrálnom území Košice Východ. Potom navštívil notárku a žiadal, aby mu vydala osvedčenie o tom, že je oprávneným držiteľom týchto nehnuteľností. Odôvodňoval to tým, že uvedené parcely užíval už od roku 1954 jeho dedo a neskôr, v roku 1973 mu ich daroval… "Šiel som za notárkou kvôli osvedčeniu, ale sledoval som tým len jedno, chcel som upresniť svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorú mi daroval dedo. Neurobil som nič zlé, len som využil zákonné možnosti o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k uvedenej pôde," bránil sa pred súdom obžalovaný.
Osvedčenia o vlastníctve parciel, ktoré sa nachádzali v katastrálnom území Košice-Východ, nakoniec získal. Umožňoval to zákon č.293/1992 Zb. Oznámenie o vydaní osvedčenia viselo na vývesnej tabuli v Kavečanoch povinných 60 dní. Keďže sa neprihlásil nik zo spoluvlastníkov pozemkov, po uplynutí tejto lehoty ich František I. predal firme, ktorá na nich neskôr postavila benzínovú pumpu. Meter štvorcový ornej pôdy mal pred jej predajom hodnotu 3.70 Sk, ale keďže bola predaná ako pozemok určený na stavbu, stúpla jej cena na 800 korún za meter štvorcový, čo spolu činilo 3 milióny 735 tisíc korún. Zrejme až táto vysoká čiastka vyburcovala spoluvlastníkov nehnuteľnosti k tomu, aby začali konať.
"Po tom, čo bola kúpnopredajná zmluva vložená do katastra nehnuteľností, prišli do mojej kancelárie viacerí ľudia, ktorí tvrdili, že sú spoluvlastníkmi predanej pôdy. Žiadala som ich, aby o tom predložili doklady, ale neurobili to," uviedla pred senátom právnička, ktorá vypracovala kúpnopredajnú zmluvu. "Spolu so sestrou Jolanou som po smrti môjho otca zdedil časť lúky, ktorá je predmetom sporu. O tom, že je tá lúka predaná, som sa dozvedel od suseda, s ktorým bývame na tej istej ulici. Potom som sa zúčastnil jedného stretnutia ohľadom predaja lúky, ktoré sa konalo na Vyšnom Opátskom v Košiciach, ale tam k žiadnej dohode nedošlo," uviedol pred mužmi v talároch Jozef I.
"Keď sa spoluvlastníci začali ozývať, pokúšal som sa zorganizovať niekoľko stretnutí, aby sme veci spolu vysporiadali. Ponúkal som im finančné vyrovnanie, každému 100 050 korún, ale neboli ochotní sa dohodnúť," trval na svojom obžalovaný a zdôraznil, že nikoho z tých, čo participovali na 30-troch dvadsaťosminových podieloch z pôdy, ktorá bola v hre, nechcel oklamať. O tom, že to s ich vyplatením myslel vážne, svedčila aj výpoveď právničky, ktorej kancelária, na žiadosť Františka I. zasielala spolumajiteľom výzvy. "Mojou úlohou bolo sa s nimi o probléme porozprávať a v prípade, že by s vyrovnaním súhlasili, ich vyplatiť, " uviedla právnička a zároveň potvrdila, že peniaze na vyplatenie spoluvlastníkov mala k dispozícii.
Ako sa ukázalo na pojednávaniach pred súdom, torzo spoluvlastníkov pôdy zastávalo názor, že o peniaze, ktoré František predajom pôdy získal, by sa mali podeliť v oveľa užšom kruhu, zatiaľ, čo ďalší ho upodozrievali, že chce pre seba "zhrabnúť" viac. "Keď som si to, čo si nám núkal prerátal na počet spoluvlastníkov a odrátal z toho tvoj podiel, ostalo mi visieť temer pol milióna. Takže, ty si fakt myslíš, že by sme súhlasili, že si ho strčíš do vrecka?" vmietol obžalovanému do očí výčitku Ján D. Ten to vysvetlil nasledovne: "Zo sumy, o ktorej sa bavíme, som musel zaplatiť takmer 200 tisíc daň za prevod nehnuteľnosti. Zvyšok tvoria úhrady platieb právnikom, patrí im 10 percent. Hovorím ti to len preto, že nikto nik neurobí zadarmo. Nikdy som nevybavoval do vlastníctva celý pozemok, a záujemcov o kúpu som tiež nevyhľadával ja."
Obžalovanému nemožno uprieť snahu vyrovnať sa so spoluvlastníkmi predanej nehnuteľnosti. Z dokazovania však vyplynulo, že zatajil existenciu zákonných spoluvlastníkov pôdy, ktorú predal. Tvrdením nepravdivých skutočností vyvolal dojem, že je výlučným vlastníkom, čo mu umožnilo predať nielen svoju časť pozemkov, ale všetky ako celok, na výstavbu čerpacej stanice. Takýmto konaním uviedol do omylu Miestny úrad v Kavečanoch, notárku, zástupcov firmy, ktorá nehnuteľnosť kupovala a tiež príslušný katastrálny úrad.
Senát dospel k záveru, že obžalovaný konal so zámerom obohatiť sa na úkor ostatných spoluvlastníkov a uznal Františka I. vinným z trestného činu podvodu. Poškodených s ich nárokmi na škodu, ktorá im vznikla, súd odkázal na občiansko- právne konanie. Tým sa už podarilo súdnou cestou privodiť pôvodný právny stav, ktorý existoval pred vydaním osvedčenia obžalovanému, a následne i neplatnosť kúpnopredajnej zmluvy. Rozsudok nie je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
