generačnými kolegami. Českej scéne popri Karlovi Gottovi dominoval až do svojho odchodu do zámoria v roku 1986, keď sa usadil na slnečnej Floride. Aj keď by si mohol Matuška užívať pokojnú starobu, do Čiech sa stále vracia a práve teraz tu absolvuje turné k svojim sedmdesiatinám, ktoré oslávi zajtra.
Niektorí Waldovi fanúškovia možno považujú 80. roky a koncerty so súborom K.T.O. v jeho kariére za tie najchudobnejšie, milovníci country si ale môžu myslieť pravý opak. Napriek tomu to bol pre všetkých šok, keď sa z novín na sklonku roku 1986 dozvedeli o "morálnom páde jedného speváka". Veď, čo mu tu chýbalo? Zaistená existencia s titulom zaslúžilého umelca, pekný podkrovný byt na Václavskom námestí, mercedes... a spievať predsa tiež mohol. Napriek tomu Matuška v 54 rokoch vymenil zatuchnutosť normalizačného Československa za slobodný život inde.
Spevák k dôvodom odchodu do exilu s typickým humorom a nadhľadom kedysi podotkol: "Ak má mať Waldemar junior červeného brata, nech je to radšej indián." Príslušníci tohoto etnika na Floride by iste pritakali svojim typickým: "Howgh!" Pre Matušku tá povestná kvapka prosto v roku 1986 pretiekla. Rodina prekonala ťažké začiatky, Waldemar však odvtedy trpí ťažkou astmou. Aj takto chorý pre krajanov v Amerike usporiadal niekoľko turné.
Uhrančivý pohľad, ktorému podľahla nejedna žena, Matuška ani v pokročilejšom veku nestratil a to se dá povedať i o jeho chuti stálo naživo spievať. Ako konštatuje - nič iného vlastne ani nevie. Hlavne to ale robí kvôli ľuďom, s ktorými vie nadviazať kontakt ako málokto. Keby ho to nebavilo, vždy môže rozposlať nahrávky so starými hitmi svojim priaznivcom, ktorých má v databázi, po celej zemeguli. A len odpočívať s priateľmi, užívať si more, dýchať blahodarný floridský vzduch a mať o seba postarané.
Taký ale košický rodák nikdy nebol. Vždy si išiel vytrvalo za svojim, aj keď by sa mohlo zdať, že jeho úspech přišiel akosi sám od seba. Ako neduživý a na pľúca slabý vyučený sklár sa chcel silou - mocou presadiť u Moserovcov v Karlových Varoch. Poradili mu, nech skúsi niečo iné, lebo že sa ufúka na smrť. Zvolil teda muziku - vie, mimochodom, dodnes skvele zabrnkať na bendžo, gitaru i basu - ale i v tejto profesii sa Matuška presadzoval len postupne.
Hral v rôznych kapelách folklór, dychovku, tanečnú hudbu, vďaka "svojej" kapele prežil i dva roky na vojne. Urobil konkurz do Štátneho súboru piesní a tancov, pôsobil ako osvetový inštruktor v Chebe, ale stále to nebolo ono. Na konci 50. rokov sa presunul do Prahy, vystupoval v Redute, v kaviarni Vltava, jazdil po republike s Mambo kvintetom. Pri pražských produkciách sa zoznámil okrem iných s Jiřím Suchým, čo považuje za najdôležitejší životný predel.
Práve od Suchého totiž dostal šancu 6. februára 1960 robiť súčasť pánskeho "krovia" v Človekovi z pôjdu v novovzniknutom Semafore. A od tejto chvíle začala hvieda muzikanta, speváka a neskôr aj herca závratne stúpať. Naraz sa ukázalo, že čokoľvek Matuška svojim prirodzene znejúcim barytónom, ktorého zvoniace výšky mu závidel i hlavný rival Karel Gott, zaspieva - je hit. A mohla to byťt ľudovka, pieseň od tandemu Suchý -Šlitr alebo prevzatá americká odrhovačka - ve Waldovom podaní to boli perly.
V roku 1963 prešiel do Rokoka, kde obstál i herecky v deviatich hlavných úlohách, hosťoval v Národnom divadle, neskôr účinkoval u Václava Hybša a nakoniec s kapelou K.T.O. Nezmazateľnú stopu zanechal tiež v 22 filmoch. V populárnych dueteoh vedľa neho rástli Hana Hegerová, Eva Pilarová, Marta Kubišová, Helena Vondráčková a nakoniec od polovice 70. rokov i jeho tretia manželka Olga Blechová, s ktorou má 25-ročného syna Waldemara.
Vo februári 1968 povedal muž s povesťou chuligána o spievaní: "Je to koníček, z ktorého sa stalo povolanie, a napriek tomu ostal koníčkom. Tvrdím, že najlepšie môžete robiť to, čo vás baví. A ja to robím, pretože spievanie milujem." I v roku 2002 je dvojnásobný zlatý a dvanásťnásobný strieborný slávik svojej "láske" stále verný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
