snímke). Skúsená pivotka v minulosti pôsobiaca v košickej Delte a neskôr aj v Cassovii strávila uplynulú ligovú sezónu za hranicami v talianskom Priole. O jej poznatkoch z prvej legionárskej sezóny v Taliansku i o možnosti návratu do Delty sme sa s ňou pozhovárali.
V uplynulej sezóne ste prvýkrát hrali v zahraničnom klube. Naplnilo účinkovanie v Priole vaše predstavy?
"Keďže som bola vonku prvýkrát, ťažko bolo niečo si predstavovať. Bolo mi povedané, že sa tam bude hrať veľmi dobrý basketbal na európskej úrovni a o tom som sa aj presvedčila. Hra je tam ozaj vynikajúca, zakladá sa najmä na podkošových hráčkach, najmä na Američankách."
Bola teda pod košmi zvyčajne v zápasoch poriadna mastenica?
"Áno, dosť veľká."
Sama ste pivotkou. Zvykli ste si na tento štýl boja rýchlo, alebo vám chvíľu trvalo, kým ste sa zorientovali?
"Ja som vlastne hneď po príchode vhupla do sezóny, pretože pred štartom ligy som bola ešte na majstrovstvách Európy. Musela som sa teda rýchlo prispôsobiť. V prvom stetnutí proti Benátkam som hneď nastrieľala vyše dvadsať bodov, takže som bola veľmi spokojná a predpokladala som, že to takto pôjde aj ďalej. Každý ďalší zápas bol však iný."
Sú v talianskej lige veľké výkonnostné rozdiely medzi jednotlivými klubmi?
"V najvyššej súťaži tam hrá 14 družstiev, z toho šesť-sedem hrá ozaj na špičkovej úrovni. Všetko sa odvíja od financií, v slabších kluboch trebárs mali iba dve zahraničný hráčky, v silnejších ich bolo viac."
Koľko legionárok pôsobilo s vami v Priole?
"Okrem mňa sme mali ešte tri Američanky."
V jednom zápase môžu nastúpiť v Taliansku iba tri legionárky, vo vašom klube ste boli spolu štyri. Stalo sa vám občas, že ste sa na ihrisko nedostali a museli ste zápas sledovať z tribúny?
"Nie, ja som mala v zostave pevné miesto. Bolo to o to jednoduchšie, že jednej z Američaniek vybavili talianske občianstvo."
S akými ambíciami vstupovalo Priolo do ligy a ako sa mu ich podarilo naplniť?
"Vysoké ciele si nedávali. Bola som veľmi prekvapená, že ani z prehier nerobili až takú tragédiu. Funkcionári si tam uvedomujú, že súťaž je veľmi silná, a tak je pre nich prvoradé udržať sa v nej. Napokon sme skončili siedme. O postup do prvej štvorky sme hrali s Parmou a prehrali sme 1:2 na zápasy. Parma bola jasným favoritom, veď sa im darilo aj v Eurolige, kde to dotiahli až na bronzový stupienok."
Čiže po sezóne vládla spokojnosť?
"Povedala by som to tak, že nebolo ani žiadne veľké nadšenie, ale ani žiadne sklamanie. Tréner nám poďakoval a rozlúčili sme sa."
Ako sa pod talianskymi košmi darilo vám osobne?
"Ja som bola zvyknutá na úplne iný štýl. V Priole sme totiž hrali celú sezónu zónovú obranu. Nebola som na to navyknutá, pretože je to veľmi namáhavé. Hra sa tam zakladá na skúsených hráčkach. My sme vo svojom strede mali jednu Talianku, ktorá teraz hrá vo WNBA. Tá dávala v priemere dvadsať bodov na zápas, takže sme hrávali viac-menej na ňu. Aj dve Američanky teraz pôsobia vo WNBA. Ako je však o Američankách všeobecne známe, hrajú dosť na seba. Mne sa na to ťažko zvykalo, ale niekedy som bola strojcom hry aj ja a hrávalo sa na mňa. Niekedy som teda dala tých dvadsať bodov ja. Skrátka, každý zápas bol úplne iný, niekomu vyšiel jeden, inému druhý."
Ponuky zo zahraničia máte aj teraz. Vieme však, že zvažujete návrat na slovenské palubovky. Vidíte teda svoju najbližšiu budúcnosť opäť za hranicami, alebo skôr v drese košickej Delty V.O.D.S., kde ste ešte nedávno pôsobili?
"Momentálne uvažujem nad návratom na Slovensko. Nie je to však ešte stopercentné, ale rada by som ostala doma. Z rodinných dôvodov."
To znamená, že veľmi reálne rozmýšľate nad ponukou Delty. Iný klub pri prípadnom návrate na Slovensko totiž zrejme do úvahy neprichádza, však?
"Určite. Ak ostanem na Slovensku, jednoznačne chcem hrať v Košiciach."
Definitívne slovo ste ešte nepovedali, takže aspoň prezraďte, aké silné je v tejto chvíli pre vás lákanie domova?
"Ťažko povedať, doma je však doma a ja som typom, ktorý potrebuje rodinné zázemie, aby bol spokojný."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
