Bratislave netušil Marián Cisár (na fotografii), čo ho v ďalšej sezóne čaká. Chystal sa znovu do zámoria, kde mal za sebou dve sezóny v drese tímu NHL Nashville Predators. Práve on sa mohol popýšiť zaujímavým prívlastkom bol totiž vôbec prvým hráčom, ktorý uzavrel s týmto novovznikajúcim klubom profesionálnu zmluvu (v sezóne 1999/2000), pričom zaznamenal aj historicky prvý gól predátorov. Lenže tak ako predtým Richardovi Lintnerovi, ktorého manažment postupne odstavil a vytlačil do Európy, ani Mariánovi sa nepodarilo udržať si svoju pozíciu. Minulý ročník bol preto preňho viac než smutný. Určite mohol len závidieť ďalšiemu slovenskému reprezentantovi Vladimírovi Országhovi, ktorý bol vo švungu a naozaj žiaril v rovnakom kolektíve. Naopak, Cisárovi sa ušli zásoby sklamania, rozčarovania, zlých zážitkov.

Tento 24-krídelník stihol v minulom ročníku len desať duelov, dal jeden gól a zaznamenal dve asistencie. Určite nemal také predstavy a domnieval sa, že svoju bilanciu v NHL (73 odohraných súbojov, 13 gólov a 17 prihrávok) si výraznejšie rozšíri. Nestalo sa. Vlani v jeseni zistil, že stupeň nedôvery presiahol únosnú mieru, čelil tlaku, preto stratil potrebnú sebadôveru, pohodu. Ocitol sa na farme v Milwaukee, ale tam v novembri utrpel otras mozgu po nebezpečnom zákroku protihráča. Stalo sa mu to prvý raz v kariére a pochodil podobne ako neskôr Richard Zedník. Len s tým rozdielom, že Rišo bol v inej pozícii v Montreale, kým Cisár po neúspešných pokusoch vrátiť sa na ľad radšej zamieril domov. Uvažoval o návrate do Slovana, ale aj tento zámer stroskotal. Horšie pre slovenského legionára je však to, že Nashville si podľa agentúrnych informácií ponechal naňho práva v nastávajúcej sezóne. Preto uvažuje o návrate do Európy, čiže chce nasledovať kroky Lintnera, ktorý tiež nešiel hlavou proti múru, a bez rozpakov si kúpil spiatočnú letenku. Zmena situácie by nastala vtedy, ak by ho Predators vymenili do iného klubu NHL. Náš zástupca sa neobáva o svoju kariéru, vie, že má meno, ktoré nestratilo napriek peripetiám cveng a môže si uvažovať o ponukách, ktoré sú zaujímavé. Hoci zdôrazňuje, že NHL je preňho stále prioritou.

Pravda, napriek sklamaniam sme sa snažili orientovať pozornosť aj na iné témy. Na rozdiel od iných borcov Marián vyrukoval s tým, že jemu sa napriek tomu, že v zámorí prežil dosť mesiacov i tak oveľa lepšie dýcha na Slovensku než v Amerike. "U nás je viac srandy, pohody, tam to nie je také odviazané. Som Slovák, mne viac vyhovujú tunajšie podujatia, párty," bez okolkov zvozil pod čiernu zem letoru amíkov borec, ktorý na otázku, čo by robil, keby nehral hokej, dodal: "Asi by som študoval na vysokej škole. Mám blízko k prírodným vedám, biológii, chémii, fyzike. Sú to síce ťažké odbory, ale stále sa v nich niečo deje, vedci objavujú nové čudá. To je nesporne atraktívne." Marián však súhlasil s tým, že je rozdiel medzi popularitou športovcov a vedátorov. Tí môžu byť aj naozajstnou elitou, a predsa sú menej známi, bežní smrteľníci nemajú neraz ani páru o tom, čo dokázali. "Aj preto som šťastný, že sa venujem tomuto odvetviu."

Vo chvíľach odviazanej nálady sa hokejisti vedia prezentovať aj z inej stránky. Nie sú takí vážni. "Ja nie som šoumen, radšej sa snažím ísť zlatou strednou cestou. Som možno tichší, ale rád sa bavím. Poznám však niektorých, ktorí sa vyžívajú v exhibicionizme." Bezpochyby po tom, čo mal za sebou, si nepripadal ako mediálna hviezda ani vlani, keď odohral 60 duelov v NHL. "Lepšie sa cítim v obkľúčení skromnosti, nepotrebujem veľkú publicitu, rozruch okolo mojej osoby. Ak upútam hrou, nebránim sa tomu, ale nemám v úmysle vyvolávať virvar, robiť rozruch okolo svojej osoby. Možno všetko príde časom. S publicitou, ktorá sa mi dostala, som spokojný a myslím si, že ľudia ma začínajú spoznávať."

Aj pre dôvody, ktoré sme spomínali, si Cisár nateraz len hľadá cestičky, aby sa vklinil do národného tímu. Predtým bol na zrazoch, má na konte len dva medzištátne štarty. "Akurát proti Lotyšom to bol poriadny zápas. Tri roky v lete som bol v príprave s národným mužstvom. Uvidíme, možno sa raz zranenia umúdria a budem užitočnejší pre potreby slovenského tímu." Okrem otrasu mozgu ho kvárili vykĺbené ramená, nalomená lopatka, natiahnuté väzy v kole. Podrobil sa i operácii lakťa. V jednom zápase mu dokonca nechtiac protihráč hokejkou vybil štyri zuby a ďalších päť zlomil. Je teda taký tvrdý chlapík? "Prah bolesti je u hokejistov iný než u normálnych ľudí. Sme zvyknutí na údery, modriny, nárazy. To pre nás nie je problém. Ako keby sa nič nestalo, ideme ďalej. Diváci okolo híkajú, ale pokiaľ nám nezlomia ruku, hrnieme sa stále na ľad a hráme, ako keby sa nechumelilo. Slzy od bolesti mi ešte nikdy nevyhŕkli, ale práve vybité zuby ma rozľútostili. S tým však treba vedieť tiež žiť. Bol som rád, že mi nezlomili sánku, pozeral som sa na to z tejto pozitívnej stránky. Hoci po dvoch týždňoch sa sánka zahojí a zuby ma trápili ešte pol roka od úrazu."

Vlani, keď dostal v Nashville nový kontrakt , riekol, že je skromnejší a nebude sa hádať o väčšie peniaze. Zdanlivú lukratívnosť angažmán bral skôr flegmaticky. "Zmluva je viac vecou taktiky klubu a agentov, a nie je to vlastne ani o hráčovi." Kontrakt zjavne nebol príliš výhodný pre Slováka (440-tisíc dolárov+30-tisíc za farmu), oproti predošlému ročníku išiel hore iba o desať percent. "Ako mladý sa za prachmi nešiniem. Ak budem starší, ono to príde, doláre pribudnú automaticky. Mám na pamäti hlavne to, aby som sa presadil. Treba myslieť na budovanie prestíže, svojho mena." Pôvodne sa domnieval, že pritvrdí a pritlačí na manažment Predators, lenže teraz je to pasé. Mimochodom, jeho názor na arbitráže riešiace dohodu okolo výšky zmluvy, je zaujímavý. "Zbytočne sa vyvolávajú konflikty medzi hokejistami a manažérmi. Hráč zostáva v mužstve a môže to narušiť klímu, vzájomný kontakt. Mňa neláka byť problémovým jednotlivcom. Okrem toho manažéri majú na roky dopredu premyslené, akú zvolia taktiku. A nenazdávam sa, že činovníci určia iný postup pri riešení kontraktov Európanov, Američanov či Kanaďanov." Cisár naznačil, že spoluhráči v kluboch NHL majú prehľad o zárobkoch, o tom, koľko kto berie. Poníma sa to normálne, bez štipky závisti. Každý vie, prečo zarába konkrétnu čiastku.

Legionár, ktorý okúsil aj odvrátenú stranu najprestížnejšej súťaže na svete, poznamenal, že rád počúva rôzne hudobné štýly. Viac sa mu páčia pomalšie skladby, ktoré nie sú také stresujúce. "Tam je život v pohode, ľudia si zarobia tak, aby sa mali dobre. Vedia relaxovať, odpočívať, nie sú v takom zhone ako u nás. To sa mi páči. Avšak Američania menej športujú, sú doma zatvorení, nehýbu sa, priberajú." V Nashville je vraj fantastické publikum a Marián si stojí za tvrdením, že jedno z najlepších v súťaži. "Fanúšikovia sú hluční, robia randál. V Nashville žije mnoho boháčov aj z radov spevákov country." Zaujímavé, že Predators sú známi svojím defenzívnym štýlom, no pritom magnetizujú priaznivcov. Možno i preto, že v tomto klube sa od začiatku sústredili ambiciózni mladíci, ktorí stavili na silu partie. "Aj preto sme vybojovali veľa zápasov, ktoré podľa papierových prognóz mal vyhrať súper. Mne vyhovovalo, že som si mohol pokecať s Lintnerom, kým sme ešte boli spolu. Je to iné, ako dorozumievať sa po anglicky." V daktorých odvetviach sa objavil problém drog, no v hokeji je to menej výrazné. Vysvetlenie? "Hokejisti sú tu inteligentní, vážia si možnosť hrať a zarábať pekné peniaze." Aj Cisár sa na svoju budúcnosť pozrel s nadhľadom. "Neviem, či si ešte zahrám v NHL, ale rozhodne nemienim povedať posledné slovo. Hokeju by som sa chcel venovať aspoň do tridsiatky a potom si dám dlhú dovolenku. A možno po piatich rokoch nič nerobenia sa na ľad vrátim. A možno nie. Ak sa ukážem na štadióne, tak ako divák. Trénerstvo ma určite lákať nebude."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.