737-300 so slovenskou poznávacou značkou. Toto lietadlo obohatilo lietadlový park Slovenských aerolínií, ktoré doteraz mali len tri ruské lietadlá Tu-154M (nazvané Púchov, Gerlach a Detva). Tie však už nesplňujú niektoré prísne (najmä ekologické) predpisy, ktoré platia alebo v blízkej budúcnosti začnú platiť vo vyspelých krajinách, a preto vedenie Slovenských aerolínií plánuje ich postupné nahradzovanie modernejšími - i úspornejšími - lietadlami. Získanie Boeinga 737-300, ktorý dostal poznávaciu značku OM-AAD, predstavuje prvý krok tohto modernizačného procesu. Prv než uvedieme technické údaje "trojstovky", spomeňme stručne genézu typu 737.
Keď v novembri 1964 oznámila americká firma Boeing, že mieni vstúpiť na trh lietadiel na krátke trate novým strojom, vzbudilo to v leteckom svete veľkú pozornosť. Zdalo sa totiž, že trh v uvedenej kategórii je dobre pokrytý novým americkým typom DC-9 (ktorého výrobcom bol v tých časoch najväčší Boeingov rival, firma Douglas) a britským lietadlom BAC-111. Firma Boeing sa i napriek tejto skutočnosti rozhodla, že svoj sortiment, dovtedy tvorený diaľkovým štvormotorovým modelom 707 a trojmotorovým lietadlom 727 na krátke a stredné trate, rozšíri o menší model 737 a vytvorí tak ucelený sortiment lietadiel, pokrývajúci všetky požiadavky leteckých prepravcov. Zaujímavé pritom je, že prvým objednávateľom nového lietadla bola nemecká spoločnosť Lufthansa - tá si vo februári 1965 objednala 21 vtedy ešte neexistujúcich Boeingov 737. Bolo to vôbec po prvý raz, čo Boeing dostal prvú objednávku na nový typ od neamerickej spoločnosti. Nový model vznikal ako určitá zmenšenina typu 727, od ktorého bol napríklad prevzatý celý trup od podlahy nahor. Výsledkom bol veľmi priestranný interiér, v ktorom sa dalo umiestniť až 99 sedadiel (po šesť v jednom rade). Krídla modelu737 vznikli geometrickým zmenšením krídiel typu 727 a oba typy mali spoločných aj mnoho ďalších dielov. Čím sa však oba Boeingy zásadne líšili, bolo umiestnenie pohonných jednotiek. Zatiaľ čo typ 727 má tri motory, "prilepené" k zadnej časti trupu, dvojmotorový model 737 má motory pod krídlami. Aby sa znížila výška lietadla na zemi, neboli motory zavesené na pylónoch, ale upevnené priamo na spodku krídla. Tento prvý model, označený B737-100, si však neobjednali žiadne americké aerolínie. Pretože však spoločnosť United prejavila záujem o verziu s väčšou kapacitou, začal Boeing prakticky simultánne vyvíjať predĺženú verziu, ktorá bola schopná prepraviť až 124 cestujúcich a ktorá dostala označenie 737-200. Prvý prototyp modelu 737-100 vykonal svoj prvý let 9. apríla 1967 a po približne 1300 hodinách letových skúšok získal tento typ (a spolu s ním aj model 737-200) od federálneho leteckého úradu (FAA) osvedčenie o letovej spôsobilosti. Možno podotknúť, že niektorí kritici považovali nový Boeing za akúsi karikatúru lietadla, pretože krídla i motory sa akoby "strácali" na pozadí mohutného a krátkeho trupu - lietadlo si preto vyslúžilo prezývku Fat Albert, čiže tučný Albert. Lufthansa dostala prvý Boeing 737-100 koncom decembra 1967 a na svojich pravidelných linkách ho začala používať 10. februára 1968.
V marci 1981 firma Boeing oznámila, že začala vyvíjať novú verziu, označenú 737-300. Tá má v porovnaní s dvestovkou trup predĺžený o 264 cm, čím sa prepravná kapacita zvýšila na 126 cestujúcich (v dvoch triedach), resp. až na 149 pri tesnom usporiadaní sedadiel (pre charterové lety).Podstatnou novinkou je však použitie úplne nových a úspornejších motorov CFM56-3. Tieto turbodúchadlové či dvojprúdové motory, vyvinuté v spolupráci firiem General Electric a SNECMA, sa vyznačujú vysokým obtokovým pomerom - dúchadlo (v podstate ventilátor) preháňa okolo vlastného motora veľké množstvá vzduchu, ktoré podstatnou mierou prispievajú k ťahu motora. Veľkou výhodou týchto motorov je aj ich nižšia hlučnosť. Pretože však takéto motory majú oveľa väčší priemer ako staršie prúdové motory bez dúchadla, nemohli už byť na modeli 737-300 inštalované priamo pod krídlom, ale museli byť predsunuté pre neho. Aby bola dodržaná dostatočná výška spodku motora nad zemou, musela byť predĺžená predná podvozková noha a sploštená spodná časť motorovej gondoly - to dáva lietadlu pri pohľade spredu charakteristický výzor. Na zníženie hmotnosti lietadla boli použité nové hliníkové zliatiny a kompozitné materiály. Aerodynamika lietadla sa zlepšila uplatnením skúseností, získaných s typmi 757 a 767. Z týchto typov sa prevzali aj niektoré prvky interiéru a digitálne prístrojové vybavenie pilotnej kabíny. Model 737-300 vykonal svoj prvý let 24. Februára 1984 a po deviatich mesiacoch skúšok ho FAA v novembri 1984 certifikovala. Hneď v decembri 1984 začali nové Boeingy lietať v službách spoločností USAir a Southwest Airlines. Boeing 737-300 má rozpätie krídiel 28,9 metra, je dlhý 33,4 metra a vysoký 11,1 metra. Kabína cestujúcich má šírku 353 cm. Maximálna vzletová hmotnosť môže byť až 62820 kg, palivové nádrže pojmú 20105 litrov paliva. Každý z oboch motorov má ťah 89 kN. Niektoré údaje o lietadle nám priblížil kapitán Vladimír Klein, ktorý je zástupcom riaditeľa letového úseku Slovenských aerolínií. "Náš nový Boeing, ktorý predtým lietal v službách spoločnosti America West Airlines, má kapacitu 148 cestujúcich, a je určený pre lety na krátkych a stredných tratiach do približne 3000 km. Let optimálne prebieha v letových hladinách 330 až 370, pričom cestovná rýchlosť sa pohybuje od 0,74M do 0,76M (M je rýchlosť zvuku v danom prostredí), čo je síce trochu menej ako u niektorých iných lietadiel, ale je to vyvážené nižšou spotrebou - každý prírastok rýchlosti ide, podobne ako u auta, na úkor spotreby. Spotreba sa podľa zaťaženia lietadla pohybuje od 2,1 do 2,5 tony paliva za hodinu, čo je približne polovica spotreby našich tupolevov" hovorí kapitán Klein. Ak údaje o letových hladinách a rýchlosti ako násobku Machovho čísla "preložíme" do laickej reči, znamená to, že optimálna cestovná výška letu sa pohybuje v rozsahu od približne 10 000 metrov do 11 300 metrov, typická rýchlosť letu je okolo 800 km/h. Chvíľu hovoríme aj s pilotom americkej spoločnosti Southwest Tomo Gasparolom, ktorý "Košice" priviezol z ďalekého Mexika, kde bolo toto lietadlo podrobené servisnej prehliadke a kontrole a nalakované na farebnú schému Slovenských aerolínií. Tom na Slovensku zaškoľuje naše štyri dvojčlenné posádky, ktoré predtým absolvovali náročný a dôkladný výcvik na simulátoroch v americkom Denveri. "Také krásne dievčatá, aké sú tu u vás, som nikde na svete nevidel", celkom neletecky končí rozhovor s nami sympatický Tom, ktorému v žilách koluje krv talianskych predkov. O "košickom" Boeingu možno ešte povedať, že bol vyrobený v roku 1988 a u spoločnosti America West lietal so značkou N509DC, ale ešte predtým bol registrovaný v Španielsku, kde mal značku EC-EHJ. Spoločnosť America West má 144 lietadiel (z toho je 39 Boeingov 737-300) a lieta najmä z letísk vo Phoenixe, Las Vegas a Columbuse.
Z modelu 737-300 bol predĺžením trupu o tri metre odvodený model 737-400, ktorý vykonal prvý let v januári 1988 a ktorý môže prepravovať až 171 cestujúcich. Naopak, skrátením trupu na 31 metrov vznikol 108-miestny model 737-500, ktorý sa po prvý raz do vzduchu dostal v júni 1989. Spomenuté tri verzie sedemstotridsaťsedmičky s doplnkovým označením -300, -400 a -400 nazýva firma Boeing spoločným názvom 737 Classic. Tieto "klasické" lietadlá sa vyrábali temer 16 rokov, pričom posledné z celkového počtu 1998 vyrobených lietadiel opustilo montážnu linku v Rentone 9. decembra 1999. V súčasnosti už firma Boeing vyrába modely 737 novej generácie, ktoré majú doplnkové označenie -600, -700, -800 a -900 a ktoré sa od "klasikov" odlišujú okrem iného väčšími krídlami a novými motormi. No a keďže v titulku tvrdíme, že lietajú ďalšie Košice, zostáva nám len vysvetliť, ktoré sú to tie prvé lietajúce Košice. Je to jeden z Boeingov 737-500 Českých aerolínií, ktorý má poznávaciu značku OK-XGE a ktorý od roku 1992 tiež nesie meno východoslovenskej metropoly. Možno na košickom letisku niekedy dôjde k takpovediac "federálnemu" stretnutiu oboch Boeingov s menom Košice - českého OK-XGE so slovenským OM-AAD...
Autor: rm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
