alebo kamarátov na správnom mieste a že ten, kto po kontrole volá sa jej nakoniec dočká. Ibaže vo svojej firme či na pracovisku. Napríklad predsedu poľnohospodárskeho družstva jedného dňa dožerie, že u susedov rok čo rok berú vysoké dotácie na pôdu, hoci jej obrábajú stále menej a tak napíše list na ministerstvo. Požiada ich, aby skontrolovali či dotačné peniaze berú susedia naozaj iba na pôdu, ktorú obhospodarujú. Kto očakáva, že kontrolóri z ministerstva či nebodaj nejakej nezávislej kontrolnej inštitúcie sa poženú preveriť veci na mieste, žije v inom storočí. Podľa nášho zaužívaného a socializmom overeného systému kontroly ( funguje totiž stále na tom istom princípe ako v sociku) ministerstvo odstúpi príslušnú sťažnosť na svoje podriadené pracovisko, v danom prípade na regionálny odbor MP SR. Požiada tamojších svojich úradníkov, aby vec prešetrili. A tí ju, samozrejme, prešetria. O výsledok sa môžeme staviť. Na 99,99 percenta sťažnosť bude neopodstatnená. Ale kto sa môže čudovať? Veď tí ľudia nie sú na hlavu padnutí, aby sami seba skontrolovali a zistili, že pochybili. Vari má riaditeľ pracoviska, ktorý podpisuje definitívny návrh na pridelenie dotácií do okresu priznať, že nepostupoval správne? Navyše, môže argumentovať, že o dotáciách nerozhoduje predsa on sám či pracovníci jeho odboru, ale regulárna komisia... Potom sa len tak mimochodom zistí, že aj do družstva sťažovateľa išli svojho času dotácie, pričom o využití aspoň ich časti by sa dalo tiež všeličo pohovoriť... A tak sťažovateľ nielenže sa nedočká objektívnej kontroly, ale privolá si kopu ďalších problémov. Čo urobí nabudúce? Bude sa riadiť úslovím "keď chceš s vlkmi žiť, musíš s nimi vyť". Keď je náhodou z "iného cesta", čaká ho osud Don Quichota. Veterných mlynov je tu habadej, ibaže vyzerajú trochu ináč ako tie v Holandsku.
Vyše 60 percent občanov Slovenska si myslí, že súdy, prokuratúra, polícia a ministerstvá sú po zdravotníctve najproblematickejšími inštitúciami z hľadiska korupcie a úplatkárstva. Taký je výsledok prieskumu agentúry FOCUS. Preložené do normálnej reči, občania spochybňujú inštitúcie výkonnej moci a súdno-represívne zložky štátu, ich pracovníkov podozrievajú z nezákonného konania.
"Ukážte mi dôkaz a ja toho sudcu vlastnými nohami vykopem zo súdu", odpovedal v rozhovore pre náš denník predseda okresného súdu v Humennom na otázku, ako sa tam vysporiadavajú s problémom korupcie a úplatkárstva. Mal pravdu. Vedieť niečo a myslieť si, sú dve diametrálne odlišné veci. Žiadneho sudcu zatiaľ nikto neobvinil z brania úplatku a systém, ktorý by umožnil toto dobre utajené dianie odhaliť, nefunguje. To isté platí o polícii, colníkoch, funkcionároch samosprávy a tak ďalej a tak ďalej. A práve preto, že nefunguje systém, ktorý by umožnil odhaliť a usvedčiť jednotlivcov i celé skupiny ľudí profitujúcich z korupcie, klientelizmu a úplatkárstva, tieto neduhy sa šíria ako mor.
V každom regióne sú firmy, ktoré úplne náhodou vyhrávajú temer všetky výberové konania, v každom mestskom zastupiteľstve sú "záujmové skupiny", ktoré pretlačia svoje záujmy a záujmy ľudí v pozadí. Skrátka "já na brachu, bracha na mně" funguje stále lepšie a lepšie. Príčinou sú nesporne aj hlavy väčšiny z nás zastrčené hodne hlboko v piesku.
Pštrosom tento postoj možno pomáha, ale ľudia predsa nie sú pštrosi. Alebo u nás už áno?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
